Všetko tu bolo také biele. Damon niekam odbehol. Netušila som kam a tak som čakala. Za pár minút sa dvere otvorili, no nebol to len Damon. Pri sebe mal dvoch ľudí. Preboha. Obaja vyzerali poriadne opití. Damon ich postavil k posteli, a ja som sa rýchlo postavila. Damon ma však znova posadil. "Kľud zlatíčko. Priniesol som večeru." vyvalila som oči.
"Damon, ja už žijem na syntetickej krvi. Nemôžem ich zabiť." namietala som zhrozene. Opäť sa ku mne sklonil a zašepkal mi do ucha. "Uvoľni sa. toto je lepšie ako syntetická krv. Stačí len zahryznúť..." Pozrela som na krk muža, ktorý bol pri mne bližšie. Okamžite som zbadala žilu na krku, ktorá divoko pulzovala. Pocítila som smäd. Dmaon však ešte pokračoval.
"Ako dlho si už nemala čerstvú krv? Odkedy si odišla? Už si určite zabudla, ako chutí...Aké to je, keď sa niekomu zahryzneš do krku...určite to chceš znova vyskúšať..." Áno. Chcela som. Chcela som tých dvoch vypiť do poslednej kvapky krvi. "Áno." zašepkala som potichu a potom ma ovládol môj smäd.
***
Zobudila som sa na pohyb. Damon behal po izbe a ja som prudko vstala. Keď som sa poobzerala okolo, myslela som, že sa povraciam. Obliečky a vankúše, spolu s perinami boli od krvi. "Vstaň." povedal odmerane Damon a keď som sa ďalej meravo pozerala na posteľ, zdvihol ma a postavil do rohu miestnosti. Rýchlo dával dole obliečky a nahrádzal tie zakrvavené čistými.
Sledovala som, čo robí, akoby spod závoja. Toto všetko som urobila ja. A čo vlastne spravil s mŕtvymi telami? Preboha. Zase som vraždila. Len tak som zabila dvoch ľudí, ktorí mali určite nejakú rodinu. Bolo mi zo seba zle a za to mohol Damon. V tej chvíli som nechcela urobiť nič iné ako zabiť ho.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
akože som prečítala len túto časť, super...
syntetická krv, dobré
syntetická krv, dobré
Napíš svoj komentár
inak, kde je Eric?