Bola som k dverám bližšie než on. keby som sa ku nim náhodou dostala rýchlejšie ako on, môžem utekať až ku autu a ísť cez mesto. Cez mesto plné ľudí sa neodváži za mnou bežať. Aspoň dúfam. Nenápadne som chytila tašku v ruke o niečo silnejšie a dúfala som, že si to nevšimol. Keď podišiel o ďalší centimeter dopredu, šmarila som ju po ňom. Jeho ruka vyletela pred hlavu rýchlo, že som ju ani nevidela, ale bolo mi to jedno, ja som už totiž utekala von dverami.
Bežala som až von pred panelák kde som mala zaparkované auto a počula som, ako uteká za mnou. Iné auto som tu nevidela, takže bude chvíľu trvať kým si nejaké zohná. Ale dlho nie.
Dupla som na plyn len čo som do zapaľovania strčila kľúč a motor nahnevane zavrčal. Ak sa mi cestou pokazí tak to bude blbé. O5 pre mňa. Vyštartovala som rýchlo smerom do mesta a v spätnom zrkadle som videla ako Damon rozzúrene vybehol z paneláku. Ha-ha.
Mobil som nechala v kabelke ktorú som do Damona hodila a tak som s nádejou otvorila priehradku pred sedadlom spolujazdca. Bol tam. Našťastie. Popri tom ako som jednou rukou šoférovala som si našla v kontaktoch Ericovo číslo. Vytočila som ho. Už som si myslela, že nezdvihne, keď sa konečne ozval.
"Prosím." zvuk jeho hlasu mi dodal nádej. Prežijem. "Eric! Bože, nevieš...Damon prišiel...chápeš? prišiel si po mňa!! prenasleduje ma...teda myslím si to a chce ma zabiť...kde si?" mlela som. "Ešte nie som ďaleko. Za chvíľu som v meste. Ostaň v centre, áno? Nájdem ťa. Dávaj si pozor." a zložil. Super.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár