Zaparkovala som na parkovisku v centre a chvíľu som ostala v aute. Ale to k ničomu nebolo a tak som pomaly vystúpila. Poobzerala som sa okolo, no zdalo sa, že Damon ani žiadny iný pír v okolí nie je. netušila som, kam mám ísť a ľutovala som, že som neostala v Bon Temp. Nakoniec som však usúdila, že keby Eric našiel moje auto prázdne, asi by si vyvodil iný záver a tak som si sadla o5 do auta.

Zapla som rádio a počúvala som problémy obyčajných ľudí. Aké smiešne. Zahľadela som sa von oknom a snažila som sa vypnúť. Už som skoro zaspávala, keď som zbadala niečo v diaľke. Vysokú tmavú postavu, ktorá sa ku mne veľmi rýchlo približovala. Do riti, Damon si po mňa ide. Rýchlo som otočila kľúčikom a dupla na plyn. Auto skoro narazilo do toho predo mnou. Otočila som auto a na moje veľké nešťastie mi vypol motor. Som mŕtva.

Pozrela som sa do spätného zrkadla a vydýchla som. Neskutočne mi odľahlo. Nebol to Damon. Bol to Eric. Rýchlo som vystúpila a rozbehla som sa k nemu. Objala som ho. Na moje veľké prekvapenie aj on mňa, ale nie na dlho. Pustil ma a vybral sa k svojmu autu a ja za ním.

"Kde je?" spýtal sa ma znova odmerane. "Ja neviem." povedala som potichu. "Kam ideme?" spýtala som sa, lebo som nemala ani predstavu aký má Eric plán. "Do baru." povedal jednoducho. Najprv som vyvalila oči, až potom mi to došlo. "Aha. Do tvojho baru." Neodpovedal, ale vedela som, že to tak je. Natúpila som do jeho auta a on hneď naštartoval.

Cesta do Bon Temp netrvala dlho, Eric išiel ako blázon. Zastal tesne pred vchodom do Fangtasie. Rýchlo vystúpil a ja s ním.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár