Ale stalo. Okamžite mi ruka zaletela k mobilu. Pozrela som naň. Nemala som žiadne zmeškané hovory, ani správy. Potichu som vyšla zo Samovej spálne a ihneď som vytočila Erica. Dlho som čakala. "Savannah?" opýtal sa pomaly a potichu. Vedela som, že keby chcel, zdvihne to hneď. Naschvál ma nechal čakať. "Ahoj. Eric. Prepáč. Za chvíľu prídem." Chvíľu bolo ticho. "Fajn." povedal nakoniec, a bolo počuť, že sa hnevá. Zložil.
Vzdychla som si a pobrala som sa k chladničke, kde som mala ďalšie fľaše Tru Blood. Jednu som si otvorila a oprela som sa o chladničku, keď do kuchyne vošiel Sam. "Zobudila som ťa? Prepáč." Sam sa usmial. "To je v poriadku." Podišiel ku mne a až vtedy som pochopila, že chce, aby som ustúpila. "Ah, jasné." povedala som a chcela som ustúpiť, ale on rýchlo namietal. "Nie, nie to je v poriadku. Iba sa pozerám." povedal a zízal na mňa.
Ako som už spomínala, neznášam, keď na mňa niekto "čumí" no teraz to bolo také...zvláštne. Podišiel bližšie. A ešte bližšie. Chytil ma za plece a priblížil ku mne pery. Odtiahla som sa a udrela som si hlavu do chladničky. Začala som sa smiať ako šialená. A po chvíľke sa ku mne pridal aj Sam.
"Prepáč. Naozaj...ja...prepáč." mumlal a vybral si z chladničky vajíčka. Pobavene som sledovala ako ich vylial na panvicu a tú položil na šporák. Vybral si z chladničky mlieko a napil sa z krabice, zatiaľ čo ja som ho stále sledovala. Keď sa na mňa pozrel, spomenula som si, že tu vlastne nemám čo robiť a tak som sa pohla, pohľadala som si mikinu a tenisky. Eric ma naozaj zabije.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
mirkova
20. 1.januára 2010 22:21
rozbieha sa to a zamotáva
Napíš svoj komentár