Pred nedávnom som opäť zavítala na pokec, pretože som sa chcela pozrieť či mi náhodou niekto nenechal odkaz - dlhú dobu som tam totiž nebola. Samozrejme, že tam nebolo nič nič nové, teda okrem profilovky spomenutej "kamarátky". Napriek tomu, že osm si povedala, že tam už loziť nebudem som na jej profil klikla.
Tie kliky háky na profile som ani nečítala - jej reči nerozumiem. Vážne som sa nechcela zapodievať čítaním toho "pokecového písma". A tak som klikla na fotoalbumy. V albume "MiLuJeM VáS BaBenQy" alebo niečo také som samozrejme nebola, napriek tomu, že v lete mi odprisahala že som jej BFF. Vtedy mi to prišlo úplne skvelé. teraz je to trápne. Zvláštne ako sa človek mení.
No ale naspäť k veci - pozrela som si najnovšie dva albumy. Prvý, kde si dala fotky zrejme z mobilu, ktoré boli rozmazané a jediné, čo som z nich vydedukovala bolo, že nevie fotiť. Ale v druhom fotoalbume mala fotky, ako je s ďalšími dvoma dievčatami, ktoré poznám na futbalovom zápase. Namiesto sledovania hry, ktorá ich očividne veľmi bavila sa venovali duchaplnejším veciam - ako je špúliť pery do foťáku.
Ale prišlo mi smutno. Ani neviem prečo. Nie žeby som chcela byť ako ona, to ani náhodou. Ale tie dievčatá boli o rok staršie odo mňa a pamätám si na ne ešte zo základnej, keď to boli proste "veľkí piataci" a nemohlo sa stať ani omylom, že by sme sa s nimi my, deti, kamarátili. Prišlo mi smutno, že ona, taká aká je sa s nimi kamaráti a prišlo mi smutno, že tie dve, o ktorých som si myslela, že sú v pohode sa kamarátia s ňou.
A áno som hnusná a ohováram.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár