Keď kráčam po oblakoch,
verím, že je to skutočné.


Mesiac si ma vzal.
O vzdialené nekonečno priviazal.
A nechal ma v tme. Samú.
Malé hviezdy klamú.
Iba naoko zasvietia.
A ihneď odletia.
Nie sú o nič lepšie než mesiac.
Ja chcem iba voľnosť, nič viac.
Chcem odletieť.
Do inej dimenzie vletieť.
Kde nemusím mať strach,
z nožov na žilách.
Aspoň nakuknúť by som chcela.
To by som snáď smela.
Nepotrebujem tam ísť.
Ale tá krajina nechce prísť,
ani o krok k môjmu väzeniu.
Navždy som spútaná k trýzneniu.
Žiadam o pomoc.
Už nastala noc.


Do čoho sa to namáčam?
Nie, priam sa v tom topím.


 Blog
Komentuj
 fotka
sibbonah  9. 4. 2010 21:12
No biba ty sa nzdas
 fotka
zabudnuta  9. 4. 2010 22:10
má to atmosféru pekné
Napíš svoj komentár