bez jediného pohybu.
V spomienkach bežíš,
k tomu jednému bodu.
Kde sú tie spomienky?
Zmizli aj domnienky,
všetko ohľadom...
prebodávaš ma pohľadom.
V hlave už spomienky nie sú,
všetky sa do krvi nesú,
putujú telom - smerom do srdca,
spomienky, ktoré už mozog odmieta.
Slzy sa rinú,
premieňajú sa v hlinu,
zasychajú mi na tvári,
a objavuje sa spomienka,
hľadíš na studené kvapky na tvojom pohári.
Mení sa myšlienka,
tvaruje do hmoty,
a zrazu, odrazu,
stojíš predo mnou ty.
Tými modrými očami ma
prebodávaš opäť,
a prosím ťa, nenúť ma
brať spomienky späť.
A spomienky zo srdca,
kráčajú po žilách,
mozog ich odmieta,
kráčajú aj tak.
Pozeráš na mňa,
zaryto ako vždy,
neboj sa o mňa,
ja sa už nevrátim.
Moja prvá básnička tak berte ohľad
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
mirkova
9. 2.febuára 2010 22:39
na prvotinu dobré
Napíš svoj komentár