Vyšla som von.
Zbadala som predavačku na trhu.
Okolo nej nikto nebol a ona zbierala svoje veci do košíka.
To bude moja obeť.
Pristúpila som k nej.
Usmiala sa na mňa.
Lsťou som ju prinútila otočiť sa.
A udrela som ju do hlavy.
A ešte raz.
A ešte.
A posledný krát.
Po hlave sa roztiekla krv.
Oblizla som si prsty.
Fuj.
Bola ešte pri vedomí.
Mala pootvorené oči a niečo mrmlala.
Chytila som ju pod pazuchy.
A začala som ju ťahať smerom do suterénu.
Tam si bol.
Odtiahla som ju až ku schodom.
Tam som ju sotila dolu.
Kým padala, počula som pár kostí ako sa zlomili.
Fuj.
Prešla som po zakrvavených schodoch a dokopala som ju do vnútra.
-Som tu. povedala som do zdanlivo prázdnej miestnosti.
Ticho.
Stále ticho.
Ešte väčšie ticho.
No ja som vedela, že som tam nebola sama.
Veď to on ma prinútil zabiť ju.
Je v mojej hlave.
Je všade.
Aj tu.
A chcel aby som zabila.
Chcel aby som prišla do pekla.
Chcel, aby som prišla za ním.
Ďalšia obeť budem JA.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
majuri
2. 5.mája 2010 22:39
pretiahnem teba aj tento blog divny komentar? nemyslim si
4
podľa mňa je to príliš jednoduché,nehovorím že zlé ale...
...pointa je dobrá
...pointa je dobrá
Napíš svoj komentár