Nenávidím ťa

Neviem kto si.

Či si tá zvláštna vyššia moc, ten dobrodinec, čo nám všetkým ukáže, kde je dobro, či si ten, čo sa mu všetci klaňajú a modlia sa k nemu, alebo či vlastne existuješ.

Ja to neviem.
A je mi to jedno.

Nevšímam si ťa, len proste žijem, nikomu sa neklaniam, nikoho neprosím, nežiadam, neotravujem, len žijem.

To ti vadí? Že žijem?

Prepáč. Nechcela som.

Nežiadala som ťa o pomoc, keď som sa pozerala na to,ako umiera osoba s veľkým O, moja istota, opora.

Neskuhrala som, keď si mi dal matku alkoholičku, ktorá ide len po peniazoch a okrem nich si nevšíma ničoho, ani vlastného dieťaťa.

Nemodlila som sa, keď sa mi dusil brat a ja som mala desať rokov a bola som doma sama.

Poradila som si.
Neotravovala som.

Tak kurva prečo?

Čo ešte chceš? Ja nechám na pokoji teba, nechaj na pokoji aj mňa! Nechcem nič z toho, čo údajne ponúkaš, nič neprosím, pre nič sa nemodlím, len žijem!

Tak prečo? Čím si to zaslúžim? Koľko ešte? Koľko, aby som mala pokoj, aby si prestal robiť všetko pre to,aby si ma zlomil?

Prečo chceš aj to posledné, to jediné, čo chcem, pre čo som tu? Čo z toho máš?

Tak moc som trúfalá, že chcem naplniť fuknciu svojho ženského tela, dať život? Ani to nesmiem?

Neviem, kto si. Boh, Alláh, vyššia sila, vesmír... Je mi to jedno. Nebudem ťa prosiť, nebudem sa modliť, plakať, nebudem, nezlomíš ma, nenechám ťa. Budem kričať, budem sa biť, nebudem sa ponižovať prosbami ani slzami.

Nenávidím ťa.

 Záchod

4 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu