Samozrejme absolútnou zhodou okolností v telke práve dávajú reportáž o pľúcach, ktoré zničili fajčiary svojím totálne nezodpovedným fajčením, o rizikách, ktoré svojím deťom prinášajú fajčiace matky.
Tak a je rozhodnuté. Pri poslednej cigaretke viete, že ste v podstate nefajčiar, že nechcete škodiť sebe, okoliu a to napriek tomu, že je vo veľkej miere fajčiarskym okolím. A je to tu.
Pre mňa bol týmto dňom pondelok.. Samozrejme, naivne považovaný za začiatok týždňa a tým pádom aj nového nefajčiarskeho života.
Do práce som šla s pocitom hotového anjela, ktorý sa rozhodol spasiť svet svojím nefajčením, oboznámila kolegyne s novými príkazmi, ktoré samozrejme zahŕňali aj ich obetavé stráženie mojej osoby pred hriechom slabosti a upozorňovanie všetkých potenciálnych darcov cigariet, v prípade, že to dotiahnem až k fáze žobrania.
Prvý deň to nebolo zlé. Tráva bola zelená, obloha modrá a ja som bola štastný silný nefajčiar.
Druhý deň som začala pociťovať, že mi tá moja malá smradľavá kamarátka moc chýba. Ale bola som silná, chrbát rovný a pripravená aj na ten najťažší absťák.
Vydržala som až do víkendu. Prišlo to v piatok. Kde je moja cigaretka ku káve? Kde je moja cigaretka pred obedom, po obede, pred spánkom... šalela som.
Pochopila som, že nutne potrebujem zamestnať svoje ruky.
Tak som podľa návodu z nefajčiarskeho serveru začala pliesť košíky zo stránok časopisov. To sa jednotlivé stránky zroľujú do ruličky a tie sa na seba naplietajú. Bolo to skvelé, bola som celá od lepidla ale práca mi šla. Uplietla som dva úplne zbytočné košíky a donútila svoju rodinu, aby ma zamestnala predstieraním záujmu o ne a prosením o košíček do ich bytu.
Po určitom čase mi ale tie jednotlivé ruličky začali pripomínať šúľanie krásnej, voňavej a hlavne veľkej cigaretky… a ja som chytila pri tom, že jednu ruličku držím medzi ukazováčkom a prostredníčkom a snažim sa do nej telepaticky pričarovať tabak.
Tak som začala chodiť na bylinky. Harmanček, skorocel… sušila som kadečo, ukladala do sáčikov, privoniavala… a rozmýšľala akú by to malo chuť, keby som harmnček natlačila do jednej ruličky na košíky a zapálila….
Kúpila som si cukríky. Extra kyslé Bon pari, ktoré ničím nepripomínajú cigarety. Na treťom balení za jeden deň som si nalomila stoličku.
Nikto so mnou nie je doma, kašlem aj celé Bon pari a zdravie, ja chcem nikotín! Bola nedeľa, nikto okrem mňa doma, peniaze iba na účte a v peňaženke prievan…
Ale ešte tu boli predsa špaky! Ha! Donútila som Mareka, aby pre moj nefajčiarsky záchvat fajčil na okne a on špaky hádzal do kvetináčov, vraj hnojivo. Otvorila som okno, hrdá na svoj nápad som sa obzrala, aby ma náhodou nevidel nejaký sused a ja som nemusela priznať svoju porážku.
Vonku behali malé deti, dvaja chlapci a za nimi sa knísala ich mamka s veľkým bruškom.
Zavrela som okno a nechala špaky hnojiť ďalej moje kvety…
Pretože ja viem, čo chcem. A aby som na to nezabudla, tak mám motiváciu:
» www.birdz.sk/webka/kua/fotoa...
Blog
Komentuj
11 komentov k blogu
1
stage
28. 7.júla 2009 15:19
S reálnym humorom napísané, je to presne tak. Verím, že to vydržíš a ako fajčiar ti trošku závidím, že máš taký veľkolepý dôvod, kvôli ktorému to musíš dokázať.
3
jo, nejak takto to planujem opisat aj ja, ked prestanem fajcit, no este nechcem.. nejde tak ani o tu cigu, ako CO S RUKAMI?
5
@xhtml no veď to je ten problém, čo s rukami? Ja teraz najnovšie pletiem niečo medzi šálou a kobercom.
9
ja som si asi tri dni nezapálil, a neverila by si aké chute som po tomto článku dostal na cigu, najhorším absťákom, je nervozita nekľud, a k tomu ešte aj nespavosť!!! pijem kávu a hrozne mi k nej chýba ciga!!!
10
myslím, že ak máš takú motiváciu ako si uviedla na konci článku, vydržíš to a prekonáš svoju neresť... ja na tvojom mieste by som sa o to snažila zo všetkých síl... len tak ďalej, dokážeš to...
Napíš svoj komentár