Chcela som domov. To maličké miestečko len pre mňa a ľudí, ktorých tam chcem, to teplo ktoré sála z derí.Mať tam čisté okná, umyté riady a niekoho,kto sa teší len z toho,že sa vrátim domov a nie preto,že v taške nesiem jedlo.
Chcela som cítiť,že ma má niekto rád. Pohladkanie po tvári, poškrabkanie chrbta, káva na stole,keď som unavená.
Tak som za to bojovala. Prostriedkami dovolenými aj nedovolenými, plačom aj krikom, prosbou aj príkazom, odpustením aj nadávkami.
A prehrala som. Zajtra sú Vianoce a ja viem,že som prehrala. Sama pripravujem byt na ten slávny deň, šúrujem ako sa dá, staviam stromček a pečiem z posledných síl. Tie som vyčerpala pri dnešnom poslednom boji, presviedčaní, že všetko bude fajn, že som tu a aj tu zostanem, že stojím aj o to málo,čo nám zostalo. O kamarátstvo, rodinu pretože ty do tej mojej patríš aj keď nie si brat ani bratranec.
Ten boj som prehrala a Vianoce oslávim bez teba. Tak to chceš, nechceš ich osláviť so mnou, nebojovala som čestne a účel nie vždy odobruje prostriedky.
Vzdávam sa. Nechceš viacej,aby som patrila do tvojho života, nie som dosť dobrá, nie som taká,akú ma chceš. Nebudem sa tískať.
Len neviem, ako ďalej. Dva roky si bol celý moj svet,moja rodina,najlepší kamarát. Ako ďalej, pýtal si sa?
A komu dám ten balíček? Kúpila som ho pre teba, dlho trvalo,kým som vymyslela,čo ti spraví radosť. A ty ho nechceš. Pretože je odo mňa.
No nič. Obrátim list. Nadýchnem sa a pojdem ďalej. Bez teba.
Pseudoblog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
toto je asi najsmutnejší blog čo som tu otvorila. Viem sa vžiť do tvojich pocitov a preto keď čítam ako veľmi si sa snažila vytvoriť si konečne lepší domov, ten, na kom ti tak veľmi záležalo, odišiel. Veľmi ma to bolí čítať, lebo som presvedčená o tom, že si vynikajúci človek, máš perfektný charakter a preto si nezaslúžiš toľké trápenie... kiež by to nebola pravda, čo som teraz čítala. Kiežby si mala teraz to, čo ti v kútiku srdce veľmi prajem...
Napíš svoj komentár
ono niekedy chceme to, čo nepotrebujeme. a niekedy potrebujeme to, čo ani nechceme. trebárs aj takú vianočnú facku. byť vydrou je údel. zvladas to, aj keď sa ti to niekedy nezdá. a budeš to zvládať aj naďalej, aj keby sa to nemalo zdať ani iným.