Výhľad z balkóna Šturáku na mestskú časť Karlova Ves je priam epický.. Pri vychutnávaní si polnočnej cigy som konečne dostal po dvoch týždňoch na tomto skvelom mieste nejakú tú ideu na napísanie svojho prvého „intrákového“ blogu. Konečne som sa odhodlal zase raz vyjadriť svoje pocity, nálady a postrehy...
Predošlé dva týždne sa niesli v znamení stresov z Nemčiny.. Podarilo sa mi zakotviť v skupine mierne pokročilých, kde sa cítim tak akurát. Maturitných nadľudí by som asi fakt nezvládol.. Síce zo skupiny poznám tak jedného človeka, aj to tak, že „Čau“.. „Čau,“ ale cítim sa tam dobre.
Hovorí sa, že začiatky sú ťažké. Počas strednej školy som mal isté ciele, ktoré sa mi podarilo naplniť na 101%. Teraz síce mám tiež priority, ktoré sú pre mňa životne dôležité, ale rozmýšľam aj nad inými vecami, ako nad školou. Musím povedať, že som trocha sklamaný z nadväzovania nových kontaktov, ale to bude asi tým, že sme tu skutočne dobrá partia ľudí, ktorí sa poznajú už nejaký ten rok. Preto asi ešte neprišiel čas na spoznávanie a nadväzovanie kontaktov, ktoré by ma poznačili. Keď si spomeniem na svoje začiatky na SŠ, musím sa pousmiať. Prvý a druhý ročník bol fakt super a pre mňa zatiaľ jednoznačne najlepšie obdobie. Osoby ako Z, D, A, P a V boli pre mňa niečo ako znovuzrodenie.. Toto sa mi tu ešte zatiaľ nestalo. Stále čakám...
Hrá mi tu Linkin Park, ktorý som si v poslednom čase znovu strašne obľúbil. Staré piesne vo mne vzbudzujú pocit akéhosi nového začiatku, ale tiež mi v hlave otvárajú more spomienok, na ktoré do smrti nezabudnem.
Škola je OK, ale ťažká Ako som už písal vyššie, nemčina ma ubíja.. Každý deň more úloh a úvah ako idem napísať záverečný test... Nepáči sa mi to. Ostatné hodiny celkom OK.. Nemyslel som si však, že budem aj počas semestra tak makať ako to je v skutočnosti.. Konečne by som sa mal odhodlať sadnúť si do knižnice a porobiť si, čo musím...
Nemám tu zatiaľ internet... Aj tieto riadky píšem vo Worde a zverejniť sa ich chystám pri prvej príležitosti, snáď niekedy v utorok v priebehu dňa. To málo času, ktoré trávim u seba na izbe deviateho poschodia VBB Mlyny využívam na obdiv seriálu Hra o tróny ale aj úvahami o tom, aké by to tu bolo, keby to bolo tak, ako si predstavujem. Je zaujímavé, že to, čo chcem zatiaľ neprichádza a prichádzajú veci, ktoré by človek nikdy nečakal. Priznávam, že prvý týždeň, dva som mal isté obavy o to, čo bude ale začína sa to zlepšovať.
Život, ktorý si momentálne žijem môžem charakterizovať slovami ako robota, sranda, alkohol, škola, škola, škola. Priznávam sa, že už by som to nikdy nevymenil za nič iné a som rád, že som sa v tom osudnom okamihu rozhodol tak, ako som sa rozhodol. Dúfam, že toto úžasné mesto mi prinesie ešte veľa pekných chvíľ. Žijem tu tretí týždeň a už ich bolo neúrekom.
A tak si tu žijem svoj sen, ktorý by som už nikdy nevymenil za nič iné.. a dúfam, že si ešte dlho žiť budem... za ten krátky čas, ktorý som tu som sa už naučil pár nových vecí, medzi ktoré patrí aj váženie si chvíľ s rodinou, či váženie si peňazí, ktorých som bol nútený minúť tu už dosť veľa.
Popíjam si Kofolu /2l. za 80 centov – akcia v Bile.. no nekúp to /, obdivujem tieto napísané riadky, robím si čo chcem, žijem si svoj sen, pofajčievam, rozmýšľam, uvažujem a je mi fakt FAJN! Vrelé pozdravy z hlavného mesta posielam.. snáď si to niekto prečíta a snáď tu už čoskoro bude ďalší článok, v ktorom konečne napíšem aj niečo viac a podrobnejšie.. blá blá dovi .. /Keď to tak čítam, tak trapas, hanba, konec, amen tma - škandál .. čo už /..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár