Udalosti posledných dní ma prinútili k tomu, aby som sem opäť napísal a tento blog obohatil o pár riadkov svojich pocitov, vnemov, komentárov udalostí, ktoré budú mať v mojom živote trvalejšie následky.
Už u istého človeka spomenutá udalosť z pred dvoch rokov, ktorá na mne nechala fakt trvalé "následky" sa u mňa v piatok znova prebudila. Piatok bol pekný, mohlo by ich byť viac. Stretnutie s "dávnou" kamarátkou vo mne rozprúdilo nečakaný príval emócii, spomienok na rôzne pekné i nepekné veci, ktoré sa v minulosti stali. Niekedy by som rád prehodil aj viac slov, ako sa komu darí, kde skončil... všetko je to len v rovine mojich úvah, pretože z nejakého neznámeho dôvodu to vidím nereálne.. neviem no..
Píšem sem však aj z iného dôvodu. Zistil som pár vecí, ktoré beriem ako totálny podraz a ďakujem všetkým, ktorí(á) mi včera pomohli(a) cez tú debilnú chvíľku prejsť. Tak priateľský vzťah, ktorý sa buduje takmer 15 rokov by sa nemal zahadzovať len tak za hlavu.. Aj keď včera som to videl tak, že to je fakt strašný zlom, dnes to bolo trocha iné. Mám pocit, že sa niečo, čo ani sám vo svojej hlave neviem pomenovať začína strašne meniť. Otáčať, zvrtávať a neviem ako to ešte nazvať...
Na druhej strane aspoň u mňa a v mojom vnútri došlo k akémusi
rozkvetu v komunikácii a vymieňaní si vzájomných názorov s jedným človekom. Nečakal som to, ale je to tak... a som rád...
O týždeň chata.. nemám síce už takú chuť tam ísť ako predtým ale kvôli niečomu predsa len mám prečo tam ísť. Nechcem zahodiť 4 krásne roky života len tak do dier pekelných pre jedno debilné zistenie...
keď tak píšem tieto riadky zdá sa mi, ako by som sa vracal do doby z pred dvoch rokov... vidím tu pozitíva ale aj negatíva... nechcem znova spadnúť do ríše snov a zmýšľania 16 - ročného pubertiaka, ktorý rieši problémy ako "prečo hentá urobila hento, prečo henten povedal hento..."
Dnes už viem, že zlé obdobie u mňa dokáže vyliečiť aj môj obrovský koníček - história a dejiny, ktorým od septembra venujem svoje srdce a dušu a prísahám, že svoj život zaplním najmä poznaním a zdokonaľovaním sa v týchto veciach...
Je mi to ľúto, ale tak to je...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
hm, vypada to na sklamanie z lásky a znovu najdenia svojho Ja.......
filip
filip
Napíš svoj komentár
aku temu máš na mysli