pozdravil sa iba Dare.
Maťko, je môj objekt lásky,
pri ňom ťažko vydám hlásky.
Povedať mu- Maťko chcem ťa, asi veľmi nedokážem,
A čo robiť? Čo smiem? Srdcu predsa nerozkážem!
Konečne raz som s ním sama,
a čo teraz? Mysli hlava! ! !
Mám ho oprieť o stenu aby mu to došlo?
Moje myšlienky sa ženú, niečo mi do cesty vošlo.
Čo ak sa mu nepáčim? Nechcem byť tá trápna!
Sama na seba sa zháčim, táto myšlienka už nie je vratná.
Vypadnite myšlienky, bežte rýchlo preč!
Ja pri mojom Maťkovi, už nikdy nestratím viac reč.
Pozriem sa mu do očí, i usmejem sa milo,
on ku mne zaraz priskočí, srdce mi až v krku bilo.
Kecali a smiali sme sa, šlo to všetko samé.
Martin, ten je proste klasa,
jeho úsmevy tie niesú hrané.
"Páčiš sa mi"vyletelo z mojich úst,
zaskočený chvíľu ostal, v mojom hrdle bola púšť.
Priblížil sa ku mne blízko,
až som dýchať prestala,
vtedy moje srdce zvýsko,
od Maťka som pusu dostala.
Za city sa hanbiť nemusíme,
ľúbiť predsa nieje vada.
Aj keď ich niekedy v sebe dusíme,
každá z nás ľúbi rada.
A tak sa pýtam, milé dámy,
keď už aj svet urobil veľký skok,
čo nám v tom bráni,
aby sme urobili prvý krok? ?
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
1
tigriik89
3. 11.novembra 2009 21:49
jeej to je super basen..mne sa ten prvy krok nikdy nevyplatil
2
vidim, ze uz stare romanticno "neham sa ulovit" sa davno vytratilo..a my gentlemani a dovernici ticho sedime v bare a popijame.. D
Napíš svoj komentár