Boj je tu s nami každý deň,
Mnohí ľudia žijú preň.
Poznali to v praveku,
Je to kotva-v človeku.
Boj sprevádza každý krok,
Minútu, týždeň a či rok.

Od bojov v domácnosti,
Až po zvrchované mocnosti.
Bojujúci vojaci v Iráne,
Modelky na móle v Miláne.
V nemocniciach medici,
Pre radosť? Snáď kedysi!

Dnes je to len o jedinom,
O tom cite prapodivnom.
Ku zemi ho zraziť,
A nechať ho sa plaziť.

Dokázať si: Ja som kráľ!
Kukneš na neho: Tak ma chváľ!
Ublížiš mu si snáď hviezda?
Vraj svietiš, no mne sa nezdá.
A koho trápi ako vstane?
Teba už nie milý pane!
Ty si víťaz- pýcha ľudí,
Vo mne to dáviaci reflex budí.
Čo ste sa tak na mňa kukli?
Pravdou sme vás práve buchli?!

Ľudia proti ľudstvu,
Konajú skazu pustú.
Proti sebe postavení,
Na pár pastí nastavení.
Týmto smerom idete?
K ľudskosti ako prídete...?

Nepodstatné sa stane svetlom,
A z krásky sa stane netvor...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár