155

Moja láska je súžená,
pražia ju slnečné pláže.
Vetchým strachom obkrúžená,
a tóny smutné,vážne,

jej hrajú do tanca,
ponurého,skleslého.
Ako poľovník do kanca
zabáram výstrel,z neho

exitujú emócie vzadu v sanitke,
kde beloba plášťov ticho vzlyká.
Lekár sa neubráni výčitke a
šofér sa potichu spýta,

či ideme na súdne...
Poslednú zastávku,na konci.
Nádory biele a nezhubné
prerástli do čiernej moci.

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu