v chodbe z opitej žlti.
On pohladil ma rukou bielou
a dal koniec tejto púti.
Slzy sa nám kotúľali
po lícach dvojakej hliny.
Jemu zaschne na svitaní,
mne po plačoch viny.
Pochopil som ranej kráse
i hriechom tak zložitým.
Dnes sú krivdy dávno passé,
vyspi sa aj s hocikým.
Anjel,anjel,krásne oči
smiali sa tej ťažkej moci
hnevu plnej tak jak splínu,
milujem ťa,svoju vinu.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár