cítim to jakživ v kosti.
Keď túlam sa večer v tvojich nohách
s vervou až do sýtosti.
Vyslobodíme sa z mrazu po svetle,
keď zahasíš v objatí hmlu.
A pri svetle krbu ležiac vo vetre
zachováš v očiach krásnu tmu.
Nadránom stúpal dym z cigariet...
Tvoril modrastú tkaninu nehy.
Týčiš sa v tme jak biely minaret,
keď balzamom zatieraš moje stehy.
Zaspíme zarovno ako lyžice
v šere kostrbatého rána.
V potemnom lesku rovnice,
kde koniec je tvoja neznáma.
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
kemuro
1. 9.sept. 2008 23:21
ááhh predstava lyžíc
2
mno.. ako reklama tvojich ostatných básní je to skvlé..idem sa pustiť do ďalšej
Napíš svoj komentár