sedíme v izbe na posteliach
oproti sebe,čelom k mýtu
o otcovských dorozumeniach.
Vonku je teplo ako v peci,
potím sa v tvári aj na duši.
A on si len leží,a veď hoci
ktovie,či moje pohyby tuší.
On z pravekej mdloby zobudil ma
a chrstol mi slzy do tváre.
Moja snaha je málo viditeľná,
som blázon láskavý v nevere.
Je pomníkom smutného výročia
a bratancom bližšim od brata.
Tie oči,v nich sa raz zúročia
skoky od kalúž do blata.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
johnysheek
2. 9.sept. 2008 14:33
;o) zaujímavá.. inak nemám slov
Napíš svoj komentár