Opriem si hlavu do dlaní
Strhaný
A prejdem na druhu stranu cesty
Už sa nebudem zastavovať v polovici prechodu
a už určite nie preto,aby som zakýval tým za mojím chrbtom
Nie nie
Kategorické a pevné
Ako to drevo,ktorého sa držím
Keď sa topím
Každý deň
Veď to smiem

Porozprávaj
Aké to bolo keď sme nemuseli plakať
Keď sme sa len tak tvárili
Ako sa ja tvárim teraz
Lenže už je to vážne a tak skutočné
Bolo to všetko tak dávno
A ty si to už nepamätáš
Prečo by si si aj

Sám
Ako kvapka v oku
Diamant v hrsti
Ale cudzej a veľkej
Skutočnej a hrozivej
A podobné zlé prirovnania

 Báseň
Komentuj
 fotka
kemuro  21. 12. 2008 22:59
postrádam rozjátrené

a

v extatickej forme



prechádzam však

do druhej fázy,

kde, pevne verím

tento jav javiť sa bude
Napíš svoj komentár