v ruke.Na začiatočných stránkach bol akýsi dotazník;jednou zo spytovaných osôb bol náš terajší prezident Ivan Gašparovič.Jedna otázka znela : Kto napísal
Nesnesitelnou Lehkost Bytí ? Gašparovič odpovedal správne : Milan Kundera.Ten názov Nesnesitelná Lehkost Bytí ma úplne ohromil,nevedel som si predstaviť
lepší názov ako tento,priam som vedel,že táto kniha by mi nemala v zbierke chýbať,až tak ma ten krásny český názov očaril.Postupom času som ale nejak
nákup tejto knihy neustále odkladal a až nejak v máji som šiel s vtedajšiou partnerkou po námestí.Nespomeniem si už prečo som mal práve vtedy v peňaže-
nke väčší obnos peňazí ako obvykle,podstatné je,že tam bol.Šli sme teda okolo kníhkupectva a vydal som sa na lov.Prezeral som všeličo,až som našiel
toho môjho Kunderu.Tesne po kúpe mi bolo síce ľúto piatich stoviek,ale dojem z knihy bol obrovský a dovolím si túto knihu označiť za najzásadnejšie dielo
v mojom živote.Nikdy sa mi ešte nestalo,aby ma kniha zrazila z nôh,pleskla s mojimi pocitmi o zem a prevrátila ich naruby,ostali otočené ukazovákmi na
mňa.Túto knihu odolávam požičiať zatiaľ všetkým,čo ma o to žiadajú a asi sa to ani nezmení.Ďaľej nasledoval titul Směšné Lásky - Kundera vo mne síce
latku nastavenú Nesnesitelnou Lehkostí neprekonal,ale napravil to jeho prvý román Žert,ktorý som si kúpil v Košiciach a už na druhý deň vo vlaku som mal
prečítanú asi polovicu - Kunderove knihy majú pre mňa zatiaľ magnetické účinky a neviem ich prestať čítať.Po tom,ako som sa postupne zoznamoval
aj s Kunderovým životopisom a straníckou príslušnosťou som sa musel naučiť odstrediť jeho diela od všetkých možných členstiev.Zrejme nie je možné
obhájiť Kunderovo členstvo v strane a ani sa o to nepokúsim,pretože to sám pokladám za jeho chybu,ktorá sa s ním bude niesť ( a jeho emigrácia tento dojem
u mňa až tak zásadne nezmenila ),ale našťastie som sa ešte nedostal k dielam,v ktorých by komunizmus oslavoval.Práve naopak vo mne jeho diela zanechali a stále
zanechávajú čoraz väčší odpor voči tejto demagógii,v Žerte tak kritizovanej v rámci Ludvíkovho pobytu na vojne ( ako trest ) a v Nesnesitelné Lehkosti
ako pošliapanie po akýchkoľvek slobodných postojoch formou okupácie po Pražskej jari.Kunderu si ale vážim za celkom iné vlastnosti - je to jeho geniálna
schopnosť hrať sa s románom a detailná analýza psychológie jednotlivých postáv,od najhlavnejších až po tie celkom banálne a napohľad zbytočné.
A inak,chystám sa už na Valčík Na Rozloučenou.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár