Už nie sme šťastní len z rozmaru
Stojíš a týčiš sa na chválu
Moje ruže ti však tlačia na pílu
Daruj nám aspoň tú krásnu chvíľu
Zanechaj lesk ich smutným hlávkam
Ostane z nás tichučká stávka
Tvoje matné ostrie nás už nedesí
Jakobín smutnej matky duše kdeže si
Dlžíš mi posledné peniaze
A mne tu už štrngajú reťaze
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
gothicpoethic
4. 4.apríla 2009 11:30
Častokrát ani neznieš ako 16ročný chalan, ale ako 50ročný vyzretý muž.
2
raz za čas
si doprajem
onemieť od
úžasu, ktorý
nemá obdobu,
konca kraja
.
raz za čas
je práve vo
chvíli, ked
vstúpim do
tohto blogu
si doprajem
onemieť od
úžasu, ktorý
nemá obdobu,
konca kraja
.
raz za čas
je práve vo
chvíli, ked
vstúpim do
tohto blogu
Napíš svoj komentár