Tie Lucie už nechodia na metlách s vyleštenými rúčkami
A nestrašia tak málo,ako kedysi
Chodia na Peugeotoch 207
So striebornou metalízou
Porovnaj si,aký bol svet
Keď si sa hral a teraz len spomínaš
Bol si batoľaťom v sklenej guli
Teraz si ju rozbil
A režeš sa o črepy so smiechom a potom sa divíš
Povedz,že keď stojíš na moste
A keď sa posunieš pred bránu
Či aj kývaš dozadu
Tým,ktorí ti vraveli,že ťa kedysi aj mali radi
Ale že teraz na to nie je proste čas a situácia
Až pokým si ich nehladil po vlasoch
Všetko bolo v poriadku
Teraz ti vravia,aby si porozmýšľal
Že zatiaľ sa nad tým možno aj zamyslia
Kto by to povedal
Tie večné stĺpy vo fialových záhradách
Opieraš sa o ne ako o svoj život
A tvoj život je zatiaľ biely a drsný ako ten stĺp
Dudreš si pod nos,no povedz
Povedz,aký býval život krásny
Na Luciu
13.decembra ráno
A nepadá sneh
Povedz kde je každého Lucia
A prečo neprišla spolu s ním
Asi tiež nemá čas
Asi
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
pershing363
13. 12.decembra 2008 12:23
Pekne
Napíš svoj komentár