Niekedy stačí,že slov je už málo. Pomerne nízke,uver mi. Túlať sa s tebou železnou dráhou, pýchou jak prváčik rumenný. Sviští nám v ušiach a nohy hladia skrútené jablká zo stromov. V bolesti krása ? Už ťa nezradia ruky,tie sídliská dvoch stonov. Povedz,je krása pohyb,čo kvári stojace sviece v dvojradoch ? Len šepot,že spolu robíme starým ducha,čo skrýva sa v obrazoch. Tie naše rušne ! Ich oblaky pary zastrú ťa vtedy,keď tvoje obrysy hľadajú toho,ktorý ťa spraví kráľovnou namiesto metresy. Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj