Niekedy stačí,že slov je už málo.
Pomerne nízke,uver mi.
Túlať sa s tebou železnou dráhou,
pýchou jak prváčik rumenný.

Sviští nám v ušiach a nohy hladia
skrútené jablká zo stromov.
V bolesti krása ? Už ťa nezradia
ruky,tie sídliská dvoch stonov.

Povedz,je krása pohyb,čo kvári
stojace sviece v dvojradoch ?
Len šepot,že spolu robíme starým
ducha,čo skrýva sa v obrazoch.

Tie naše rušne ! Ich oblaky pary
zastrú ťa vtedy,keď tvoje obrysy
hľadajú toho,ktorý ťa spraví
kráľovnou namiesto metresy.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár