Sme zvery v aréne,ani lev či žena
A piesok pije krv
Bolí ťa smútok,dáva ti mená
Struční a krátki sťa zámená
Iskry jak mede spod obŕv

Šelestia v tme bielej vzdychy
strapatí ťa vietor tichý.

V kovových posteliach na jeseň
lepili sme lístia na svetre
Na zimu nám hrala pieseň
prerývane,nežne cez sen
svoje noty a voňala okvetne

Šelestia v tme bielej vzdychy
strapatí ťa vietor tichý.

Sklonky leta,márne snahy
Po úžitkoch skoré slzy
Ležali sme v sebe nahí
V jednote a bez čakaní
A s tvárou sa prepych nosí

Šelestia v tme bielej vzdychy
strapatí ťa vietor tichý.

V tom boji a tichej vražde
Bojujeme,brat a sestra
Po bodnutí slovo každé
Raní tvoje biele paže
Láska býva pestrá

Šelestia v tme bielej vzdychy
strapatí ťa vietor tichý.

 Báseň
Komentuj
 fotka
kemuro  6. 10. 2008 15:18
doprial som si dávku

estetična

(tvári sa to tak španielsky..:"_D
 fotka
gothicpoethic  6. 10. 2008 17:02
Šlak ti oči šmirgloval aj s takýmito básňami, ktoré nútia rozmýšľať
Napíš svoj komentár