Keď ženy plačú,je to jak oceľ
čo škrípe po dverách a neúnavná
Dokonca keď sú dve
Nádherne sa to násobí
A vysvetlite komukoľvek že ste to tak nechceli
Aj tak ťa stále milujú a plačú ony,nie ty

Píšu ceruzkami na prázdne miesta
Potom sa divia keď písmená miznú
A pritom len im páchnu prsty gumou
Presne tie krásne prsty blúdiace po šiji ako po mape

Čítal som bola to pomerne obsiahla poéma
Že ženy sú vlastne prekrásna zmena

A keď pijú
Vždy pri nich večer sedíš pri posteli a objímaš ich
Tváriš sa,že sa o ne staráš
A pritom nasávaš feromón a vydychuješ spenenú krv
Vraj to tak nemá byť a je ti to jedno
Veď možno je to posledná šanca uvidieť ich so zatvorenými viečkami

Modlíš sa aby sa im oči prestali červenať
A aby si sa prestal sústrediť len na tie krásne tvary
Všetky ženy sú priveľmi lákavé keď rozprávajú len o banalitách
Nieto keď račkujú a roztomilo šušlú

Čítal som bola to pomerne obsiahla poéma
Že ženy sú vlastne prekrásna zmena

Spoznáš ich keď tancujú alebo podozrivo krčia perami
Dva úžasné smaragdy v snehu
Slonovinové infantky poškvrnené viac ako všetci
A im podobné
Aj také sú
A aj také nás už rozplakali

Boli obratné keď sa lámal chlieb
A ich vzlyky sa ozývajú v kúpeľni
To sú tie moderné ženy
A postrehol som že poschodové postele
Sú prípravkou pre postmoderné

Rady drancujú všetky slabiky
Preskakuje im hlas
Teatrálne flegmatické chrapľavé a hodvábne
Základná terminológia pre toto pohlavie
Pohlavie vznešené ako jeho názov
Pohlavie výstižnejšie ako vražda

Čítal som bola to pomerne obsiahla poéma
Že ženy sú vlastne prekrásna zmena

 Báseň
Komentuj
 fotka
kemuro  26. 1. 2009 11:50
na začiatku to začalo pučať a
na konci to paradoxne nezvädlo, ale rozkvitl
Napíš svoj komentár