preváža knihy do ničoty
a potichu pieseň si píska.
Romeo šialene hlavou búši
do Niké,slabo sníva o súši
a verí,že ráno raz bude tma.
Nahý,ten svoje ramená silí,
Xioména smeje sa že je milý
a Stasja od radosti výska,
že Traján sa po smrti nehnuto týči
nad Dáriou a jeho truhlu už zničí
len pýcha.Veď on raz bude tam!
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
gothicpoethic
5. 9.sept. 2008 16:33
Nemám ťa rada
Napíš svoj komentár