so šálkou čaju v ruke.Porozmýšľam,ako sa dá.
Som Vendelín Čtvrtek.Som vrany,čo kolú.
Pod mostom mesiac do šerosvitu padá.
Som poloha pri ceste.Stopár,čo len blúdi.
Som príznak ako laň na šedom líci brehov.
Stratený,až nájdený.Povaha ? Boj ? Súdim
porozlievané písmená so starosvetskou nehou.
Póza.Ako drak pri úpätí.Na žiadnom vrchole.
Po nebesá sĺz a očakávania veľké sťa šlabikár.
Na kahanci génov a vzlykov jak v stodole.
Na zázraky verný jak na smútok - kalikár.
Veď to,čo pravda rezala,dávno už nebolí.
Ba či.Nemalo by,ani nebude,už nikdy.
Teraz som ja sám v posvätnej reholi.
Reholi tak čiernej jak pýchy mojej hrivny.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár