do povinnej ťarchy zobudila,
vraj ležmo sa na nič nepríde.
Že svrbí ju v kŕči meravom
ten vejár v hrnci deravom,
jak zblúdená osa v kvetine.
,,Polož tam ruku,skús rendez-vous,
len pobožne vinní dnes rozprávať smú!´´
To vraví priam hrdzavo aktívne.
Nech neberiem celkom osobne
hlad na dosah hlboko vo vode,
keď s bolesťou lásku tvárnime.
,,Ja splatím raz tvoj úrok tvrdý,
len nezmietni ma z tvojej hrudy´´
narieka dňom aj nocou.
Neverím ja,že sa krivo tvári,
v stopách do dozadu niečo sa marí
o kolíske so zvláštnou mocou.
Tak vrav,moja krásna milá,
ty šarkan opojný,ty fľaša vína,
ty sklenený lejak na tvári.
Povedz,že spletení v sebe jak praclík
bude ťa koža páliť jak absint,
keď slnko ťa k zemi pridlávi.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
gothicpoethic
5. 9.sept. 2008 16:49
Po dlhom čase báseň, nad ktorou bola Zuzanka nútená sa zamyslieť
Napíš svoj komentár