no nehľadela na mŕtvych ! Všakže.
Už je jej ľúto jej bielych okov,
slzy si do vlákien viaže.
Nevšímavá jak pri tanci ( pravda,
možno to bolo črievicami.),
Teraz si už len s morfémou zavdá,
keď blúdi pera ulicami.
Vy tichá hviezda ulíc harmoník !
Ste vláčna sťa anjela skoby.
Či vravel vám čierny námorník,
že poklad vám náramne zdobí ?
Nariasená,snáď už aj dôležitá
( a o dôraze už ani slova ).
Bola vám snáď írečitá
tá drsná náruč jak snová ?
Nevšímavá jak pri tanci ( pravda,
možno to bolo črievicami.),
Teraz si už len s morfémou zavdá,
keď blúdi pera ulicami.
O vašom hasnutí nikto snáď neriekol,
len horieť a horieť jak myrta.
Keď v noci vás náhle rým zo spánku vyzliekol,
budili ste sa drzá až svedomitá.
Nájde už ulica ten kvet červenkastý ?
Karafiát žobrákov a chudých víl ?
Bude snáď môj nárek pre vás i slastný,
ak do rána slzy jak absint pil ?
Stála,kde rinčí bolesť o kov,
no nehľadela na mŕtvych ! Všakže.
Už je jej ľúto jej bielych okov,
slzy si do vlákien viaže.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár