Šelest striebra,vlhká ľahkosť.
Pod šedým baldachýnom akosť
mysle vynára sa,blysne
sa mi pôda,obdarená rýľom.
Kvapky mi stekajú po meravej tvári.
Pohodlná kontemplácia,jemná zimnica.
Myšlienka vždy tajná,temná ako pivnica
napojí sa balzamov,v novembri čí máji.
A keď odíde šepot do osídiel nebies,
život schne ako kaluž na chodníku.
Už si to len ty,čo ples mŕtvol vedieš.
Preto v daždi rád prechovám
svoju polemiku.
Jeho hlas je dávno pre mňa
cestou od zániku.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
v celku: super