dolu z pliech mojich.
A pamäť hrá ti duto jak kontrabas
že ďaľej len po svojich.
Ty z hniezda do hniezda letelas`
pomaly,nahlas,vláčne.
Tá tvoja reč divná,znám ju jak otčenáš,
tak krídla si rýchlo ukážme.
Už si len krásna jak panzerfaust
a v srdci je zopár bielych brázd,
vždy v poli mierne zaránky
bývajú bolesti,tie náramky.
No teraz - mlč a leť.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
kemuro
26. 9.sept. 2008 16:28
Comptine d'un autre eté : L'après-midi.
Napíš svoj komentár