Aj my ľudia si v dnešnej uponáhľanej dobe staviame okolo seba nevideteľný múr, za ktorý nepustíme nikoho a myslíme si, že sme za ním v bezpečí. Navonok sa tvárime, že sme majstri sveta. Snažime sa ukázať, akí sme úspešní, samostatní a dokonalí, ale to je len zdanie, je to pretvárka, ktorá má zmiasť nepriateľov. Skrz vysoký múr často nevidíme lásku a priateľstvo a cez pichľavé tŕne k sebe nepustíme ani ľudí, ktorí nám chcú vyčariť úsmev na tvári. Každý je vnútri zraniteľní a potrebuje oporu druhých, potrebuje priateľov a rodinu, ktorí ho postavia na nohy, keď raz bude na dne. Dnešný svet je neosobný, lebo telefóny a internet niekedy nahrádzajú stretnutia a posedenia s priateľmi, čo je škoda, pretože osobný kontakt je nenahraditeľný, cez telefón nikdo neuvidí náš úsmev ani nás neobjíme, či podá ruku. Nezmyselné hádky o tom, čo kto má, alebo porovnávanie sa medzi sebou, aj toto sú následky nového trendu v komunikácii. Niekedy nerozumiem tomuto svetu, mám pocit, že vôbec nezapadám, do sveta plného ľudí, čo idú za svojimi osobnými cieľmi a nedívajú sa okolo seba, akú pritom spôsobujú spúšť. Vôbec ich netrápi, že svojím správaním a aroganciou ubližujú druhým. Občas mám pocit že žijem vo svete z ktorého sa takmer vytratili city a preto by som za nič na svete nevymenila svoju rodinu a tu hŕstku priateľov ktorú mám.
Práve oni mi pomáhajú ísť ďalej, podporujú ma dodávajú mi odvahu. Neposudzujú ma povrchne,ale dívajú sa do môjho vnútra a to je priateľstvo. Nie však len to, takíto by sme mali byť všetci posudzovať ľudí podľa vnútra, snažiť sa byť tolerantní a ústretoví.Aby nevznikali konflikty ale nové priateľstvá.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
neway
1. 4.apríla 2008 15:45
a čím bližšie si niekoho k sebe pustíš, tým si viac zraniteľná.. najviac ubližujeme tým, ktorých najviac milujeme. to je "to"
Napíš svoj komentár