Je to niečo, čo prichádza a odchádza ako letná búrka. Raz príde v podobe jarného slniečka čo ma ráno prebúdza, inokedy je to jednotka v žiackej knižke, alebo milý úsmev. No najčastejšie sú to ľudia, ktorí mi nosia šťastie. Moje šťastie spočíva v tom, že mám pri sebe ľudí, ktorí vedia, ako ma urobiť šťastnou. Keď ráno vstanem a mám pocit, že všetko je zle, vždy sa nájde niekto, kto to zmení. Stačí jeden milý úsmev, alebo objatie a opäť je šťastie na mojej strane. Nepotrebujem drahé dary ani kopec peňazí, stačí mi to bohatstvo ktoré vlastním. Dovolím si povedať, že ním je šťastie. Každý človek môže byť šťastný, no len maloktorý vie, čo je šťastie. Ja som to svoje našla, a čo vy? Máte ho? Či len márne blúdite svetom a hľadáte ho tam, kde nie je? Pretože šťastie sa ukrýva v každom z nás. Je našou súčasťou, no len ten človek, ktorý má ten správny kľúč ho dokáže vypustiť z klietky a nechať ho lietať okolo seba, pustiť ho a čakať, či sa vráti. Sú ľudia, ktorí majú plné vrecká takýchto kľúčov. Dokážu kedykoľvek otvoriť bránu do krajiny šťastia. Tieto čarovné bytosti, ktorým všetci závidíme ich dokonalé šťastie, žijú medzi nami a sú to deti. K šťastiu nepotrebujú paniaze ani slávu. Úplne si vystačia s mamou ktorá ich miluje, peknou hračkou a domom plným lásky. Úsmev na tvári im vyčarí obyčajný klaun v cirkuse a k dokonalosti im už nechýba nič. Deti nepoznajú materializmus iba lásku a tá ich napĺňa tým šťastím, na ktoré dospelí často zabúdajú. Deti vyrastú, dospejú a táto schopnosť sa z nich postupne vytráca. Začnú pracovať a čím viac pracujú tým menej snívajú. A to je veľmi smutné, pretože potom žačnú svoje šťastie zakladať na veciach, ktoré strácajú svoju hodnotu. Dokonalý luxus vás po čase omrzí. Zistíte, že ho nepotrbujete k tomu, aby ste sa cítili šťastne. Je to len chvíľkové šťastie. Pravé šťastie musí zažiť každý sám. Niekto ho nájde ako dieťa, iný počas aktívneho života, no niektorí zistia čo je vlastne šťastie až na sklonku svojho života, keď budú zaslúžene oddychvať, alebo sa im narodí prvé vnúča. Starí ľudia tak ako deti, nepotrebujú majetok. Sú šťastní z toho, že im slúži zdravie a majú okolo seba svojich blízkych, ktorí sa o nich postarajú. Šťastie je ako aprílové počasie, niekdy je pekné a vydrží pri nás dlho, ale inokedy je premenlivé a odchádza od nás, chce mať voľnosť. No nie všetci ľudia mu ju vedia dať, mnohí si chcú udržať šťastie nasilu a to sa nevypláca, lebo potom sa už nikdy nemusí vrátiť. Bude sa báť, že ho chcete uväzniť.
Šťastie si nemôžeme nechať len pre seba, ani ho odložiť na horšie časy. Musíme sa z neho tešiť kým je pri nás a keď to budeme robiť úprimne, ostane s nami na veľmi dlhý čas. Možno sa postupne vytratí, ale keď ho budeme najmenej čakať, opäť sa k nám vráti a ešte s väčšou nádielkou. Chráňme si svoje šťastie, je to niečo, čo nenájdeme na ulici. Jedine vo svojom vnútri. Je tam malinké semienko, ktoré čaká len na to kedy mu dovolíme vyklíčiť, aby mohlo rásť a napĺňať nás tým čarovným pocitom.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár