Velice rychle by som tu myslienku vysvetlil jednym vtipom.
Jeden muz sa 20 rokov kazdy vecer modlil k Bohu, aby sa mu podarilo vyhrat v sportke, kedze bol velmi chudobny a mal zenu a deti. Celych dvadsat rokov upenlivo klacal kazdy vecer pri posteli a modlil sa. Az jedneho dna, ked sa znova modlil osvietilo ho svetlo a prehovoril k nemu hlas. Kazdy veser sa modlis a prosis ma aby si vyhral v sportke peniaze, je to tak? Ano pane, presne tak to je: odpovedal zaskoceny muz. Dobre teda tak uz mi daj sancu ti pomoct a kup si konecne tiket!
A teraz ta subjektivna cast. Mnoho ludi sa presne ako ten muz modlia k tomu ci onomu bohu, ale nemaju dost viery v seba aby vobec zacali s tim, co chcu dosiahnut. Isto kazdy z vas pzna vetu "Boh je v kazdom z nas". Co tak, trochu zmenit uhol pohladu na problem, prestante dufat v zachranu od inych a zacnite sa "modlit k sebe", aby ste si dodali silu spravit prvy krok. Raz mi jeden muz ponukal na ulici brozurku, kde bolo popisane ako sa modlit ruzenec, ja som mu ju vratil a povedal mu aby ju dal radsej niekomu inemu, kde bude isto uzitocnejsia. Spytal sa ma ci verim v boha? Ano verim, ale prodovsetkym verim sebe. Keby sa dalo z modlenia zit, tak sa modlim od rana do vecera. Boh vam nezarobi na skolu, na jedlo, na saty... Na to mi odpovedal, ze mi ale moze pomoct dusevne a ze tento svet je len priprava na to co pride po smrti...
A teraz pride uvaha. Ked je boh v kazdom z nas a vy sa modlite k bohu, aby vam dal silu. Defacto sa modlite k sebe, aby ste si dodali dostatok sili a presvedcili ste sa o tom, ze na to mate. Ked sa "modlite" k sebe, defacto sa modlite k bohu, ibaze verite, ze ta sila co vam pomoze vide z vas.
Na prvy pohlad pride k rovnakemu vysledku, no ako sa hovori, nie je podstatny ciel, ale cesta. Ked sa budete modlit k bohu, mozete nakoniec skoncit tak ako ten muz s tiketom. Ked sak budete verit sebe, budte vetiet ze vy ste ten co musi spravit prvy krok k cielu... Teraz tu nehovorim o egu, o pyche, nafukanosti, povysenosti a pod, ale iba o viere vo vlastne schopnosti... Problem je len v tom, ze ked to nevide nebudte z toho obvinit nikoho ineho ako seba a veta "preco Boze" je uplne zbitocna.
Preto otazka stoji takto: mate dost odvahy na to aby ste prestali prosit o pomoc inych? Ked vam pomoc nukaju, tak berte, pretoze kazdu priatel dokaze vyciti, kedy potrebujete pomoct a pomoze aj bez toho, aby ste ho o to zidadali. A ked je Boh taky milosrdny a taky velky priatel ako sa o nom hovori, tak potom netreba ziadat, ale iba v prvu chvilu podakovat za pomoc...
Nuz tot moj nazor a ked s niecim nesuhlasite, tak veselo piste na moje ICQ ja rad diskutujem
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
srdce1357
18. 12.decembra 2007 14:36
hm dobre myslienky
2
tak tento blog je akoby v rozpore z predchádzajúcim, pretože tam píšeš, že si schyzofrenik jak hovado, ale tu píšeš, že si veríš no ale súhlasím snáď so všetkým...akurát ja v boha neverím...
4
Nemyslim, ze ta veriaci budu chciet upalit, ja som napr. veriaca a podla mna rozmyslas zdravo... ten vtip nam raz hovoril knaz v kostole, to znamena, ze ani veriaci ludia nemaju slepo verit, ale snazit sa, robit prve kroky, ale dôverovat aj Bohu, lebo sami vsetko nevyriesime... ale jasne, ze sa nemame len prizerat, co sa okolo nas deje... to by bolo dost zbabele, pohodlne a potom by sme si nevazili, co ziskame...
Napíš svoj komentár