Co robis, ked mas zavrete oci? Premyslam.

"Tebe este chutia tie hranolky?", pozeral so znechutenym vyrazom v tvari.
"Zatial ano".
"Nemal si ich nahodou aj vcera?"
"Dva krat", tlaciac do ust hranolky z cerveneho papieroveho obalu s usmevom sledoval jeho tvar, "videl som skvele video dneska".
"Je 6:30 rano, kedy si stihol pozerat videa?", natiahol sa po kave a pretrel si prave oko, "Ake?".
"Normalne okolo tretej", pousmial sa a vybalil cheeseburger.
"No a ake video?"
"

"
Ostal zarazene pozerak ako si odkusuje zo zemle. Az po chvili z neho vypadlo: "CO?!?"
" » ... ".
"Dobre, dobre, dobre, ale co s tym teraz akoze mam robit? Co mam v hlave zabudovane pripojenie na internet?"
"aha, pozri si to potom v praci", mykol plecom a zakusol sa znovu do zemle.
"A to si mam pamatat?", zvrastil obocie
"Hej", prikyvol, "pacil sa mi komentar od chlapika, co povedal, ze az vyrastie chce byt profesionalny otacac notovych stran", zadival sa na tacku co este ostalo a rytmicky pokyvoval hlavou akoby mu zacal hrat nejaky oblubeny song.
"Chlape mal by si viac spavat, zacina ti to liez na mozog".
"Ja by som aj kludne, ale Monika uz viac nechce", vystruhal grimasu lomitkoveho smajlika.
"Nie, ty vole, myslim spanok, to ked zavries oci. To co robis ked mas zavrete oci".
"No, to po vacsine premyslam", uprel pohlad od stropu a na kratku chvilu sa odmlcal, "spanok je strata casu". Zdvihol obocie a prekvapivo sa pozrel medzi ludi stojacich v rade pri pokladni, "Vies co mi je divne? Preco si to pekne dievca stojace uplne nahe v rade nikto nevsima?!? To uz tato spolocnost dospela do stavu ked ich neprekvapi ani nahy prechadzajuci sa uprostred januara po nakupnom centre?!"
"Pre boha ake nahe dievca?!!!"
Z plnych poluc si povzdychol a rozfukol nahe divca, ktore sa zmenilo na zlatisty prach a pomaly sa rozpustil v dave ludi. "Do hajzlu, nenavidim tieto denne zasnenia!".
"Chlape, ty pojdes do pekla za vrazdu tusim".
"Za vrazdu? Za vrazdu koho? Ja sa nikoho nechystam zavrazdit. No, mozno par ludi, ale to by bol skor dobry skutok".
"Za vrazdu sameho seba!", krutil hlavou. "Co sa deje?", prekvapene pozeral na neho ako rychlo kmita ocami po miestnosti a otaca hlavu zo strany na stranu, "vyzeras paranoidne".
"Niekto nas sleduje!", zasepol.
"Kto by nas pre boha sledoval, chlape!"
"Tsss, ticho. Pozri aha, kamery, vidis ich!?!? Teraz mi uz veris?", kyvol nosom smerom do rohu miestnosti, kde bola mala cierna kamera.
"Jasne ze su tu kamery! Sme uprostred nakupneho centra, je tu viac kamier ako ludi. Kazdy, kto sem vojde ma svoju vlastnu sadu kamier s jeho menom a cloveka, ktory ich sleduje!", rozhadzoval rukami vsade naokolo seba.
"Presne! Vidis! Uz mi veris, niekto nas salduje! Divne ze som si to doteraz nevsimol", pousmial sa a zacal rozbalovat dalsi cheeseburger akoby sa nic nedialo.

Je to obycajny clovek, zijuci neobycajne obycajny zivot na pokraji geniality, ku ktorej mu chybalo iba malo. Vysoky, chudy, jedny tvrdia ze s atletickou postavou, iny zas ze so znacne chudou. Sam seba povazuje za znacne chudeho. Jeho zivotny styl dava silny predpoklad k obezite, nuz ale niektore veci si clovek nevybera. Rad premysla. Casto az privela. Veci to prilis komplikuje a clovek tym straca vela casu, no zavery ku ktorym pride cu casto len sotva pouzitelne v realnom zivote.

"Uz mas hotovy projekt na HCI?", pozeral na neho spoluziak z kruzku a zaroven jeho spolubyvajuci.
"Uz? Kolko je hodin?", prekvapene zdvihol hlavu od stola.
"Zajtra to mame odovzdat kamo!"
"Dobre, ale kolko je hodin!", roztocil sa v kresle a zapichol do neho prst s otazokou.
"18:27"
"Tak co stresujes! Normalne som sa uz zlakol. Este mame 13 hodin 33 minut. Ziadna panika, vsetko bude fajn", uskrnul sa a otocil spat ku stolu.

6:19 rano
"Do prdele. Sakra! Srat to! Nevadi spravime z toho vyhodu. Tato obrazovka je biela a nema ziadne ovladacie prvky preto lebo.... lebo... cha, aby sa na nej pouzivatel lahko orientoval! Ano! To je super, teraz to rozpisat a bude to super! Este mam hodinu a 41 minut. Vsetko bude fajn."
Zastavil sa za nim spolubyvajuci iduci zo zachodu, zahladel sa mu do monitora, "ako to ide? Spal si vobec?".
"Co ci som? Celkom sa da, uz iba tri strany, nejak to dam dokopy a na jednu stranu dam obrazky. Vsimaj tuto obrazovku, jednoduche prehladne a prakticke", maval rukov vo vzduchu a postupne vztycoval prsty.
"A co ma tato obrazovka robit?"
"To este neviem vymyslim to cestou do skoly, ale paci sa mi. Bude to super vec a myslim ze sa bude pacit aj cviciacemu".

Nedokazal dodrzaivat plany. Mal obdobie, kedy sa pokusal planovat den presne na hodinu, ale po dvoch tyzdnoch to vzdal. Paradoxne ako programator musi byt znacne sistematicky, no v zivote sa mu to moc nedari. Trpi ciastocne kreativnou vyrecnoustou, ktora mu zachranuje zivot vsade kde sa nachadza. Zatial. Veri, ze v zivote mal viac stastia ako rozumu a asi nie je daleko od pravdy. Kazdeho cloveka raz v zivote nahoda postrci tym spravnym smerom. Niekto to vola bozi plan, bozia ruka, niekto osud, niekto suhra okolnosti. Nazvyte to ako chcete, deje sa to kazdemu z nas bez vynimky.

Vyskocil z dveri do prostred obyvacky a hlavu mal zabalenu v albobale. Vsetci sa na neho prekvapene zadivali. Zrazu vyskcil z izby jeho spolubyvajuci s hlavou tiez obalenou v alobale.

Preco? To Vam mozno poviem v dalsej casti.... teraz sa musim ucit nas skusku. Este mi ostava 44 hodin a 48 minut....

 Blog

22 1 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu