Asi si nechapala, co takyto blog pre mna znamena. Pamatam si ako som pisal uplne prvy. Citil som sa trapne, ze niekto bude citat moje myslienky. Jediny sposob ako som zo seba nieco dokazal dostat von bolo pisat na nejaku vtipnu, nie narocnu temu. Tam je jedno co pisete. Prakticky tym neodhalujete ziadne emocie. A aj som sa v tom blogu zaviazal ze nikdy nebudem pisat o nicom negativnom, smutnom. Aky som bol len hlupy. A pamatam sa aj na ten prvy, kedy som to porusil. Pamatam si na ten pocit, ked sa vo mne nahromadilo tolko emocii, ze som ich uz nemal kam uskladnit, hrudnik mi isiel prasknut od bolesti a ja som to vsetko potreboval dostat zo seba von. A tak to vytieklo na obrazovku. Bolo to presne ono - odpadova rura z fabriky na emocie. Len tazko sa tam najde nieco pekne. Vsetok ten smutok, hnev, vsetko to zle co som potreboval zo seba dostat som prehnal cez cisticku odpadovych emocii. Ciste som si nechal a nahromadeny sajrajt vypustil na klavesnicu. Pamatam si tu ulavu. Bolo to ako navrtat do hrudniku dieru a vypustit vsetok ten tlak von.
Kedysi si chcela, aby som aj pre teba napisal blog. Dufal som, ze sa to nikdy nestane. Vedel som ake pocity, aky stav a situacia k tomu vedu. Bal som sa toho, toto mal byt predsa stastny vztah. A tak mam prvy blog uz za sebou a pisem druhy. Kto vie, na akom cisle sa zastavim. Opat citim ten tlak v hrudniku. A je vacsi, horsi ako kedykolvek pred tym. Vtedy som mal este tu kralovsku vysadu - bolo to prvy krat a ja som este nevedel aka dlha bude cesta. Kazdym dnom, sa to mohlo zlepsit, ten zajtrasi vzdy mohol byt uz ten den. Ked sa ale teraz na to pozeram spatne a vidim pred sebou tie dva roky, podlamuju sa mi kolena. Je mi zle a mam strach. Cely ten tlak z dvoch rokov teraz citim v jednom dni.
Nemo obdivujem basnikov a romantikov, ktory cele roky, casto bez nadeje na to po com tak tuzili, kazdy den pisali jeden milostny dopis za druhym. Ja som vsak na rozdiel o nich prchka povaha. Dynamit s dlhou zapalnou snurou. Hori pomaly, nenapadne. Ale zrazu - buuuuum. A v sekunde je pol hory, ktora sa zdanlivo nedobytne tycila k oblohe prec. Kilometre som vzdialeny trpezlivosti tychto velkych basnikov. Kilometre som vzdialeny ich schopnosti uchopit ich vlastne emocie, vtlacit do malej flasticky s atramentom a potom ich rozliat na papier.
Co prezivate ked po niecom tuzite a nemozete robit nic, iba cakat? Ked viete, ze to vsetko nie je vo vasich rukach a iba cakate na rozsudok. Preco v milostnych dopisoch pisu o laske, tuzbe a neznom cite. Nikto z nich necitil hnev, strach, paniku a bezradnost z toho co prezivali? Ach, aky som ja len nasraty na to co sa posledne dni dialo. Takto ale tie dopisy asi nefunguju - Ahoj, som tak nasraty ze ta milujem, ze si ani nevies predstavit. Milujem tak ako byk cerveny praporec v ruke toreadora. Bez neho som nikym, len obycajnym bytkom, ktory ukonci svoj zivot v regali niektorej z obchodnych sieti. Bez mulety som len obycajny byk, no s nou, som oslavovany v arene tisickami ludi. Smelo stojis v arene kilometre vzdialena, zatial co ja sa vleciem ulickou na bitunku. Ja vsak ta nekonecne tuzim stretnut. Stat s tebou v arene, pozerat sa ti hlboko do oci. Bud moj Torero a zatancujme si spolu Tercio de Muerte. Budes mat dlhe cervene saty, ktore sa budu vlnit vo vetre. Preco si teda tak vzidalena a ja tu cakam na smrt sam? Tak uz si prid po mna! Preco tu nie si?
Asi existuje iba tenka ciara medzi basnikom, ktoreho romaticke dopisy su zvecnene vo zvazkoch knih a fanatikom, ktory posiela dopisy z pismen vystrihnutych z novin. Kazdy pritom vychadza z rovnakeho citu. A tak su pritom vzdialeni svojmu cielu. Ja som asi vsak len jeden z mnohych, medzi tymito dvoma koncami. Neviem napisat basen, po ktorej precitani tuzis milovat a nechcem strihat pismenka pri ktorych tuzis utiect a nikdy sa nevracat. Tak len ticho dufam, ze pochopis co citim aj napriek tomu, ze som ako nema ryba v akvarku. Ze vycitas z mojho pohladu, ze sa pozries hlboko do mojej duse a budes citi ze si milovana, ze budes tuzit milovat.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
30. 7.júla 2018 17:21
Proste si baba a zbytočne fňukáš za nejakou štetkou, zatiaľ čo ju nakladá niekto iný.
Napíš svoj komentár