Ako moze clovek pisat vety, ked cela jeho existencia je v pocitoch a v hlave ma prazdno. Slova ale vychadzaju z hlavy, tak ako? Cim su tie emocie, ktore som kedysi zachytil na papier? Dobre vykonstruovanou logikou. Bola to pred tym len vykonstruovana laska, pocit, ktory daval zmysel? Cim je toto ine?
Co robi veci skutocnymi? Ak vam budem rozpravat o svojom psikovi Bobovi, o rozkosnom bielom maltezakovi, ktory sa strasne rad hrava s ponozkami spravi ho to skutocnym? Bobo bude existovat vo svete nas dvoch. Ak by som vam potom povedal ze umrel, boli by ste smutny?
Ak by som vam ale povedal, ze som prichilil sirotu - Boba? Zije u mna doma v kupelni, od toho vecera, co ho zena s kapucnou a ciernym kabatom nechala ako male dieta pred mojimi dverami v panelaku. Spravilo by to Boba skutocnym? Bobo mal nehodu a umrel - po tejto vete ste ale menej smutny ako ked umrel neexistujuci psik Bobo. Ale co ak to bola pravda? Co teda spravi Boba skutocnym? Ze dava zmysel? Hmatatelny dokaz? Ak prinesiem bobove hovienko, spravi ho to skutocnejsim?
Dnes vecer sa mi zda, ze city su ako Bobo. Patram co ich robi skutocnymi. Po dokaze. Laska je ako slnko. Viem ze tu je, vidim ju jasne svietit na oblohe, citim ako ma hreje v hrudniku a je to prijemne. Co ale ak je toto vsetko iba iluzia? Rovnake ako bobovo hovienko, co ak je teply pocit v hrudniku iba prasknuta tepna a ja umieram, spravi to lasku viac skutocnou?
Vidim sa, vidim sa zivo ako sedim v lese na pni, hladam dokaz v spomienkach, kedy vsetko bolo skutocne a davalo zmysel. Les sumel, vsetko bolo pokojne, ja som citil ten intenzivne hrejivy pocit v hrudniku a bol som stastny. Ak som umieral, tak to bola ta chvila, kedy by som mohol. Netrapilo by ma to, bol som stastny. Ten okamih bol skutocny. Skutocnejsi, ako cokovlek co dokazem teraz nahmatat okolo seba. Stratit zmysel, je asi to najhorsie - stratite realitu. Kde ho ale hladat? V hlave je prazdno a pocity, tie predsa nevedia rozpravat a vobec v tejto chvili nedavaju zmysel. Milujem ju, to viem, je to skutocne, citim ten hrejivy pocit. Ale preco sa potom deje toto vsetko? Preco teraz lezim na gauci a nie v posteli? Co je to za teplo? Zeby predsa len infarkt a ja umieram?
Pomaly klesam v studenej vode dole. Nad sebou vidim odrazy slnka od hladiny. Z nosa pomaly vystupa vzduchova bublina a zacne stupat ku hladine. Vsade naokolo je ticho, uplne ticho. Az sa bojim zacat kyvat rkami, aby som ten pokoj nenarusil. Kyslik je ale kyslik a bez neho to nejde. Kazdy sa asi v tejto chvili splasi a spanikari. Mavam a cakam, kto ma zachyti a vytiahne na breh. Pozrie na mna a povie - uz je dobre, len si spadol z pna do vody, uz si v bezpeci. A vsetko bude davat znovu zmysel. Svet bude znovu skutocny. Aj keby len akoze....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
15. 8.augusta 2019 16:50
Ako by som ti však mohol pomôcť, hm?
Napíš svoj komentár