Skuste si to sami predstavit. Pokuste sa nakreslit si v mysli obraz v snahe aspon trochu zachytit emocie toho okmaihu. Najkor zhasnite vsetky svetla a predstavte si dokonalu tumu. Nechajte, aby sa do tmy pomaly vynorili jemne obrysi obrovskej luky. Do tychto obrysov osadte tri osamele stormy, stare ako luka sama. Mohutne, no zozltnute listie sa ich trzi uz iba na vrcholoch, ticho pozorujuc udalosti ktore sa okolo nich udeju. A teraz najhlavnejsie casti obrazu. Do prostred luky umiestnite dvoch ludi, klaciacich oproti sebe s pohladom pevne uprenym v ociach toho druheho, vidiac v nich strach, prosbu o pomoc a obrovsky pocit lasky uzamknuty niekde hlboko v dusi, prisne strazeny tak, aby z neho davali najavo co najmenej. Cely obraz teraz odhalime, luku pokryjeme striebornym svetlom, na oblohu umiestnime obrovsky mesiac, luka vytvori nadherny obraz plny nocnych tienov, tajomnstiev viditelnych iba v noci. Osvetlena, no zaroven v tme odhalujuc to co je cez den tak dokonale ukryte. Travu jemne posypte, chladnou, strieborne sa ligotajucou rosou. Obraz je dokonale pripraveny, aby sa rozpohyboval, jemne pohyby starnucich listov na stromoch, rosa padajuca zo stebiel vytvarajuca jemne zablesky. Ich kamenne tvare ozivy jemny pohyb jej pier z ktorych sa vznesu dve slova, ktore ukoncia tuto kludne a pomaly plinucu scenu. Vzduch sa jemne zachveje, nesuc spravu “lubim ta”. Tieto slova rozrezu ovzdusie ako ziletka, preniknu az hlboko do duse, kde narusia puta a uvolnia pocity, ktore boli do teraz tak prisne strazene. Vzdialenost medzi nimi dvomi v sekunde zanikne. Ich tela sa zrazia ako dve obrovske vlny tsunami a do okolia vytriskne obrovske mnozstvo energie ozarujucej celu luku.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
evenie
22. 3.marca 2009 00:47
dokazes neskutocne opisat veci ja som tu luku fakt videla
Napíš svoj komentár