Mily Jezisko

Niekedy zacinam verit, ze si to vsetko zasluzim. Ze to je trest za vsetky minule zivoty, ktore som prezil. No je to proti mojej povahe a tak sa proti tomu vsetkemu vzpieram zo vsetkych sil. Cim viac vsak s tym bojujem, ty tvrdsie rany dostavam. A takto to pojde dalej a dalej, az kym....

Az kym sa nenajde niekto kto bude ochotny prijat cast toho uderu tak, aby ma znova nezhodil, podoprie ma a pomoze mi odist dostatocne daleko. Ibaze kazdy dostava svoje vlastne rany a udery. Navyse ktory blazon by k tym svojim pridal este aj tie, ktore mu nepatria.

Az kym uder nebude silnejsi, ako sily, ktore proti nemu zozbieram.... ale to tak skoro nebude. A kazdy dalsi prijmem s usmevom. Mozno nie vzdy na tvari, ale ono sa tazko usmieva, ked vypluvate krv. A tak sa objavi aj par tych sklesnutych vyrazov tvare, ktore vsak nidky netrvaju dlho.

Mily Jezisko,
list som ti uz poslal, tak dufam ze prisiel v poriadku a ze uz poznas moje zelanie. Ak nie, tak sa pridi kedykolvek spytat, alebo sataci ak niekoho posles.
Dakujem

Blazon s dazdnikom

 Úvaha

1 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu