Skuste si to sami predstavit. Pokuste sa nakreslit si v mysli obraz v snahe aspon trochu zachytit emocie toho okmaihu. Najkor zhasnite vsetky svetla a predstavte si dokonalu tumu. Nechajte, aby sa do tmy pomaly vynorili jemne obrysi obrovskej luky. Do tychto obrysov osadte tri osamele stormy, stare ako luka sama. Mohutne, no zozltnute listie sa ich drzi uz iba na vrcholoch, ticho pozorujuc udalosti ktore sa okolo nich udeju. A teraz najhlavnejsie casti obrazu. Do prostred luky umiestnite dvoch ludi, klaciacich oproti sebe s pohladom pevne uprenym v ociach toho druheho, vidiac v nich strach, prosbu o pomoc a obrovsky pocit lasky uzamknuty niekde hlboko v dusi, prisne strazeny tak, aby z neho davali najavo co najmenej. Cely obraz teraz odhalime, luku pokryjeme striebornym svetlom, na oblohu umiestnime obrovsky mesiac, luka vytvori nadherny obraz plny nocnych tienov, tajomnstiev viditelnych iba v noci. Osvetlena, no zaroven v tme odhalujuc to co je cez den tak dokonale ukryte. Travu jemne posypte, chladnou, strieborne sa ligotajucou rosou. Obraz je dokonale pripraveny, aby sa rozpohyboval, jemne pohyby starnucich listov na stromoch, rosa padajuca zo stebiel vytvarajuca jemne zablesky. Ich kamenne tvare ozivy jemny pohyb pier z ktorych sa vznesu dve slova, ktore ukoncia tuto kludne a pomaly plinucu scenu. Vzduch sa jemne zachveje, nesuc spravu “lubim ta”. Tieto slova rozrezu ovzdusie ako ziletka, preniknu az hlboko do duse, kde narusia puta a uvolnia pocity, ktore boli do teraz tak prisne strazene. Vzdialenost medzi nimi dvomi v sekunde zanikne. Ich tela sa zrazia ako dve obrovske vlny tsunami a do okolia vytriskne obrovske mnozstvo energie ozarujucej celu luku.

Ta chvila je vsak uz prec, stala sa naveky minulostou. Ostali po nej iba spomienky, obrazy vynarajuce sa z hlbin mysle uprostred hlbokej noci za zavretymi vieckami. Hned ako otvori oci, vrati sa clovek spat na povrch, zanechavajuc vsetky tieto spomienky a pocity hlboko vo vnutri. Kazdy vecer si tak liha s nadejou ze sa opat ponori hlboko do svojej duse a znova sa ocitne na to prekrasnom mieste, v tu na dhernu chvylu plnu nepopisatelnych pocitov a prebudza sa, aby pretrpel dalsi den, aby sa dockal noci a mohol sa znova ponarat v hobokych oceanoch spomienok....

 Blog
Komentuj

6 komentov k blogu

1 
fotka
johnny89  29. 7. 2008 14:10
chvila s makkým a vieckami tiež inak je to veľmi krásne, skvele napísané hlavne to vtiahnutie čitateľa do deja je perfektné
2 
fotka
cerwik  29. 7. 2008 14:35
to je ako psychoterapia
3 
fotka
pawlo  29. 7. 2008 15:33
Tak sa mi vidí že študuješ psychológiu. Alebo sa mýlim??
4 
fotka
atarniss  29. 7. 2008 15:42
také dobré, akoby som tam bola
5 
fotka
hwoarang  29. 7. 2008 15:50
ty jo meditacia pre saolinov je nic
6 
fotka
tinna23  29. 7. 2008 22:34
....akoby ta nasa chvila ani nebola, akoby sme nikdy neexistovali na tom istom mieste sucasne....
Napíš svoj komentár