S nemým výrazom tváre sledujem ako na ružovkastých stenách vytvára prekrásnu pantomímu tieňov strom, jemne sa vlniaci vo vetre. Počujem jeho vzdor, vždy keď vietor pritlacčí na jeho listy, vidím, ako vietor ohýba jeho vetvy.
Aj keď vidím iba jeho tiene, viem že tam je. Aj keď nevidím jeho farby viem aký tvar majú jeho listy. Aj keď ho nevidím, viem o ňom všetko. Cítim každý jeho záchvev, každé zaváhanie, každý problém.
To všetko sa mi ukazuje v tme. Nebyť tejto tmy, nevidím tiene, nebyť tieňov, nepoznám strom. Tma odhaľuje z toho strmu viac ako to najjasnejšie biele svetlo, tá temnota prestupuje aj Vás, odhaľuje celé Vaše vnútro, zobrazuje aj to čo na svetle tak úspešne skrývate, čo vo vás budí nedôveru voči nej, vyvoláva strach, že pred ňou sa ukážete skutoční, bez tajností ktoré tak úzkostlivo bránite pred svetom. Tie tajomstvá sú vašim brnením a zarazu, zhasnúc svetlá, je váš štít preč.
Mal som strach, no tiene mi iba bez slov pomaly rozprávali svoj príbeh. Bolo pekné sledovať, ako sa listy pomaly vlnia, akoby tancovali vo vzduchu. Bolo pekné sledovať aj ich zhon v silnom vetre. Tú silu, ľahkosť a pôvab, s akým odolávali náporom vetra. Celá tá krása bola iba moja, ale ja som sa s ňou chcel podeliť.
Povedal som o svojom strome svetu. Ludia zrazu rozsvecovali svetlá aby aj oni videli ten strom. Ale i ba ja som zhasol a videl ho. Avšak nie iba z vonku, ja som ho videl aj z vnútra.
Až si budeš raz klásť otázku: Prečo?, zhasni na chvíľu a pozoruj tmu. Až uvidíš to čo ja pochopíš.
Môj strom tu už dávno nie je, ale ja ho ešte predsa z času na čas vidím. Kedy? Vždy keď zavriem oči a predstavím si ako fúka vietor. Pohráva sa s každým lístočkom, hladí ho, hojdaá, spieva mu do tanca.
Ešte nevie, že mu raz podľahne, ale.... Ale zatial ani nemusí a možno sa to nikdy ani nedozvie....
Veď je to len sen.... Môj sen.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
petronellka
29. 7.júla 2008 18:37
pekne..zboznujem tmu...
Napíš svoj komentár