Už je to skoro tretí týždeň čo som sa vrátil späť domov a stále sa cítim ako v ten prvý deň. Obavy, strach, z toho čo bude nasledovať. Okrem čísla v kalendári sa toho zmenilo len veľmi málo. Stretli sme sa. Hneď prvý deň. Nikdy som ešte nemal takú trému ako v tej chvíli, keď som zvonil na jej zvonček. Kolená sa mi triasli, ledva som stál na nohách a márne sa pokúšal vymyslieť nejaké úvodné slová, či dokonca celú vetu. Opäť, ako vždy keď som tam pred tým stával, som sa zadíval na krík bielych ruží, ktorý rástol kúsok vedľa – jej obľúbené. Otvorili sa dvere, vyšla von a zastala. Stáli sme asi dve metre od seba a ticho pozerali na seba. Teraz bola tá chvíľa, muž prvý krát položil nohu na mesiac a všetci napäto čakajú čo povie. On sa nadýchne a ... Ticho. Než vystúpil zabudol si od nervozity nasadiť prilbu a teraz márne kričí na vzduchoprázdnom povrchu mesiaca. Nevedel som čo mám robiť. Než zišla zo schodov, zhlboka sa nadýchla a pri výdychu si nasadila na tvár obrovskú nepriestrelnú citovú masku, chrániacu celé jej vnútro, no aj tak som jej v očiach videl strach. Ten istý strach, ktorý mi práve koloval v žilách. Vedel som, že bude z nás dvoch prvá, kto ho prekoná. Vždy mala odvahu meniť veci, aj keď sa ich bála. Vždy mala odvahu robiť veci inak. Rozbehla sa ku mne a objala ma. Jedno z najkrajších objatí v mojom živote. Zrazu som si všimol, že biela ruža má zelené listy. Svet už nebol taký šedý ako doteraz, na chvíľu sa opäť sfarbil do dúhova. Vedel som, že iba na krátko a tak som sa nažil zo všetkých síl si zapamätať každú vôňu týchto farieb.
Tri týždne a ja stále cítim tu úzkosť ako keď som prikladal prst na jej zvonček. S pod masky uniklo možno ešte pár pocitov – hnev, smútok, stále ten istý strach, ktorý som tam videl na začiatku – no ďalej ostávala tajomná a nasadená pevne ako berlínsky múr a úporne oddeľovala jej pocity od vonkajšieho sveta. Neviem čo bude ďalej. Prst na zvonček som už pritisol. Ostalo ticho. Ostáva len čakať, či dostanem víza, povolenie na prechod cez hranice. Dni, týždne, mesiace, roky.... Zatiaľ, pre túto časť života je však väzenie mjim novým domovom.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár