Klasické PN- kové ráno. Vstávam, síce horko-ťažko ale predsa, odkopem perinu a zničím svoj budík za to že ma prebudil s toho nádherného sna. Sna, kde sa Betón lial a ľad do neho sypal. Kde som mala pevné prsia, dobré vlasy, neobhryzené nechty, hladkú pokožku bez jamôk na zadku a bola som s ním. Dobre, dosť bolo snívania.
Zapínam svoj notebook. Mám tak dve minúty času, kým sa mi naštartuje . To akurát stíham prvé ranné cikanie , prečítanie dvoch viet s knihy, ktorú mám na záchode už rok a stále som sa nedostala k pointe, umyjem si ruky, uvarím zelený čaj a už zapínam chat. Ánooo, je online. Samozrejme, nikdy nepíšem prvá. Mám predsa svoju hrdosť . Dobre, čo sa týka jeho, žiadnu hrdosť nemám, ale tvárim sa tak .
Neprešli ani dve minúty a už mi bliká správa. „ Dobre ránko, ako si sa vyspala? “ O, chlapec je ku mne milý , asi ma zase chuť na môj piercing na jazyku. Začína sa klasická debata, ja sa posťažujem na chorobu, on na robotu, ja na frajera, on na frajerku a už sme zase pri našej klasickej téme. On flirtuje, ja som odmeraná, miestami odporná, aby si nemyslel, že ma tak ľahko dostane. Áno dostane ma vždy ľahko a vopred je víťazom našej hry, ale je to len chlap a preto mu nedojde, že ho len naťahujem. Keď Pán Boh rozdával rozum, on totižto stál v rade na chlpy na zadku.
Je už skoro jedenásť hodín keď sa konečne dostane ku klasickej otázke či môže ku mne prísť
Samozrejme súhlasím. Prchám rýchlo do sprchy, snažím sa makeupom zakryť náznaky popubertálneho akné, nahodím sa do košieľky, ktorá zvýrazni moje krivky a zakryje to čo nemá byť vidieť. A čo , pomyslím si , ten chlap so mnou dva roky žil, moja celulitída ho aj tak netrápi, hlavne že sa mi môže spraviť do úst.
Zazvoní pri dverách, len čo sa vyzuje, vrhá sa na mňa, ja citim zobudeného „juniora“ a už som nahá, znehybnená jeho objatím. Lichotí mi, že ho aj po tých rokoch ešte stále priťahujem.
Je mi s nim fajn Nie, nie je len o sexe. Je to o mojom chvíľkovom pocite viťazstva, šťastia, že je pri mne , že mne šepká slová, ktoré hrejú pri srdci.
Udychčaný, spotený, so šťastným výrazom na tvári sa vraciame spať do postele. Obime ma ako to robil pred rokmi, keď vedľa mňa noc čo noc zaspával. Nerobím nič, len sa snažím zapamätať jeho vôňu. Tu čo ma na ňom vždy priťahovala a vzrušovala. Chcem si ju pamätať navždy. Chcem si ju vybaviť vždy keď mi bude smutno, vždy keď mi bude chýbať, vždy keď budem mať na neho chuť.
Zvoní mu mobil. Volá mu frajerka. Hovorí jej slová, ktoré doteraz hovoril mne. Slová, ktoré mňa tak bolia.
Hnusí sa mi. Idem sa osprchovať.Zmiť ho zo seba. Keď sa vrátim, on spi. Zraniteľný ako malé dieťa, schúlený a ubolený. Viem že aj jeho to boli, že ho to trápi. Viem že ma miluje. A viem aj to , že ho nenávidím. Až do špiku kosti.

 Denník
Komentuj
 fotka
gebrica  8. 12. 2009 22:46
uf, zaujímavá kombinácia.
 fotka
drilo  9. 12. 2009 16:48
ja by som mu pichol jeden a pol rucny mec do zadku ked bol taky zranitelny
 fotka
ladylebensgefahr  10. 12. 2009 12:44
na neho je aj obojručák málo,,,,,ešte že sem nechodi
 fotka
drilo  10. 12. 2009 20:18
tak v tom pripade uz pomoze iba jedno ... katana a zahrat sa na susi majstra ... maso z kosti a na kyslu ryzu so struhanym chrenom
 fotka
omensuicide  19. 1. 2010 00:36
Nenávisť je láska ...
 fotka
ladylebensgefahr  21. 1. 2010 21:32
to obe veľmi dobre vieme....
 fotka
krutafunebracka  22. 7. 2010 16:17
:o
Napíš svoj komentár