V mojom živote sú rôzne antropologické obdobia. Môj život sa delí na rôzne „podsvety“, ktoré nie sú navzájom kompatibilné. Sú dni, keď som v mojom svete úplne sama. Nie je tu nik, kto by ma chápal, nie je nik , kto by ma vypočul, kto by mi pomohol. Možno to nie je tým, že by tu ty ľudia neboli, skôr je to tým, že sa ich snažím prehľadať. Potrebujem svoj kúsok samoty, kúsok svojho sveta, kde sa zamknem, a nevypustím odtiaľ nič. Je to nejaká forma ochrany okolitého sveta pred mojimi náladami, depresiami a zlou energiou.
Vtedy len sedím doma, pijem, fajčím jednu od druhej a píšem tieto psychopatické kraviny.
Druhé obdobie je obdobie, keď potrebujem spoločnosť. Svojich priateľov, kamarátov, známych. Potrebujem ľudské teplo, rozhovory, úsmev...
Vtedy som nezastaviteľný živel. Dokážem zo všetkých mojich dennodenných povinností spraviť jeden veľký kolotoč zábavy. Nič iné, ako zábava, alkohol, flirtovanie pre mňa vtedy neexistuje. Nemyslím na následky, na budúcnosť, na nič. A to je zdroj mojich problémov ktoré v živote robím.
Momentálne mam asi to najlepšie obdobie. Obdobie absolútneho pokoja na duši. Už nečakám od života nič, nikoho, nečakám ľudí, nečakám udalosti, nečakám lásku... Milujem ten moment prekvapenia, keď sa niekto vrúti do môjho života . Či už je to dávny priateľ, náhodný okoloidúci, alebo človek, ktorý má v mojom živote ostať nadlho. Stávam sa asi závislá na ľuďoch. Chcem spoznávať ich duše, myšlienky, pocity, názory, chcem pri nich byť v dňoch kedy majú úsmev na tvári ale aj v dňoch, kedy by najradšej zaliezli do tmavého kúta a mlčali...Nie, nechcem ich meniť, nechcem im kázať, nechcem ich poúčať... Nechcem im ani pomáhať, chcem sa s nimi len rozprávať, chcem s nimi tráviť chvíle, byť tu s nimi. Áno, viem, mala by som menej piť.
Mám rada, keď ľudia zanechávajú hlboké stopy v mojom srdci. Vtedy si uvedomujem kto som...
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
jin15
18. 2.febuára 2010 09:06
Velmi sa mi paci hlavne ten posledny stav mysle, kiez by ho viac ludi zazivalo co najtrvacnejsie ...
Napíš svoj komentár