Stáli oproti sebe a hľadali dôvod, prečo to tak je. Prečo sa to takto posralo. Prečo sa jeden druhému vzdialili. Prečo sa prestali milovať. Prečo jej začal klamať. Prečo ho začala trápiť. Neprišli na nič, len na to , že sa to už nedá vrátiť spať. Nina si odsadla na druhu stranu stola, zapálila si cigaretu. Naschvál vyfúkla dym na neho, vedela, že fajčenie z duše neznáša.
- Čo ti je zlatko?
- Nič, absolútne nič mi nie je.
Zadus sa tými skurvenými ceráliami , pomyslela si Nina, aspoň budem mať konečne pokoj.
- Tak vidím že ti niečo je.
- Škoda, že aj po troch rokoch sa mam musíš stále pýtať čo mi je.
- Nebuď taká, trdlo - odpovedal jej Andrej
Zasa nič nepochopil, nič ine ani nečakala. Presne takýto vývoj situácie očakávala, vždy je to tak. Len prečo hneď na začiatku roka, to by ju bohovo zaujímalo.
- Odveziem ťa domov?
- A chceš aby som šla domov?
- Ako chceš ty.
- Raz by som už chcela vedieť, čo by si chcel ty. Ty mi to totiž nikdy neráčiš oznámiť.
- Vieš ja mam teraz komplikované obdobie..
Kto ho nemá, pomyslela si Nina s miernym, sarkastickym úsmevom.
- Neklapalo by to už medzi nami, nechcem ti dávať zbytočné nadeje.
- Ale posledné štyri dni, keď si mi pchal penis medzi nohy, varila som ti, dávala ťa najebaného spať a ukladala po Tebe grcky nám to klapalo, všakže?
- Nebuď hlúpa, zlatko, vieš že Ťa milujem.
- Prestaň mi klamať. A vlastne prestaň klamať všetkym. Bodaj by sa ti to niekedy vrátilo, ty skurvený sebec!
Postavil sa a objal ju. Bože, ako veľmi milovala jeho objatie. Milovala jeho vôňu. Jeho chlapskú hruď. Jeho detsky nevinné oči. Tak dôveryhodné a hlboké. Škoda, že zároveň tak veľmi falošné.
Vedela, že v tomto objatí je naposledy. Že už to viackrát nezvládne . Že končí . Nestojí jej za to.
Každá láska je pominuteľná.
Aj tá najsilnešia.
Vedela, že týmto to všetko zabil. A vedela aj to, že toto je len začiatok konca.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
bubiatqo
3. 1.januára 2010 21:47
posledne tri riadky su cista pravda!!! Inak je to dost dobre napisane...
Napíš svoj komentár