Za tie mesiace sa toho veľa zmenilo....Zážitky pribúdali, spomienky odbúdali, chlapi prichádzali, rozum odchádzal...... Každý má vo svojom živote chvíle totálneho resetu. Niekomu stačí jedna dobrá akcia, niekomu jeden akčný víkend, Nina na to potrebovala dva mesiace. Tie dva mesiace asi opisovať netreba, nechcem aby ma s tohto blogu vyhodili, prítomný vedia o čom hovorím.
Opíšem preto len momentálne Ninine pocity. V poslednej dobe mi ich totižto rada celé noci šepkala do ucha. Zistila, že nie je normálna. Áno, všetci okolo mali pravdu. Aj ona to tušila.Ale že až tak ... Hlavne že zistila, že rozprávky neexistujú, rytieri sú kokoti, a ona nie je ani princezná ( videli ste už princeznú s akné ? ) a ani kurtizánou nemôže byť ( videli ste už tancovať na stole niekoho s takou riťou ? ) preto sa treba vrátiť do reality a žiť. Na to totižto zabudla, len prežívala. Ale očividne to zle pochopila, lebo si začala užívať . Áno , to je super, keď si vie niekto užívať, ale nie až tak ako Nina. Tá stratila samu seba. O sebaúcte ani nehovorím....Hovorím, podrobnosti počuť nechcete... Preto začala o sebe rozmýšľať. Raz ráno, po treťom dni neúnavného chlastania sa prebudila ráno v obľúbenej krčme s Lulu a s Minou v krčme a prišlo to. Najprv si myslela že je to len obyčajná bolesť hlavy, až neskor pochopila, že to bola prvá normálna myšlienka za posledné mesiace. A tá ju dohnala až do Belgicka....ale o tom neskor.
No proste pochopila, že sa musí začať milovať. Inak ako pri masturbácii. Že už nechce byť tou osobou, ktorá na ňu po ráne tak veľmi nepekne kuká. Tá ktorá je pri zaspávaní nadáva. Tá osoba, ktorá sama sebe búra vzdušné zámky . Nieže by jej niekedy boli na niečo dobré, ale predsa len jej pomáhali myslieť na to, že nejaká budúcnosť tu predsa len je. Vedela,že predsa len má to dôležité miesto medzi srdcom a dušou. Nakoniec ho aj tak stratila. Pochopila to, keď sa pohádala so svojou Lulu. Jedinou osobou, ktorú milovala, a jediná osoba ktorá dokázala milovať ju. Aj Lulu si všimla, že Nine jeblo v bedni a išlo to s ňou dole vodou. Škoda, že Nina nevedela plávať. Ale nikdy nie je neskoro sa prihlásiť na kurz, berú vraj aj seniorov.
" Lulu, myslíš že keď začnem myslieť na to, že budem dokonalá, naozaj sa takou stanem ? " začala Nina rozhovor pri jednom tradičnom obede - Korzo, nivové cestoviny, ľadový čaj a depresia.
" To máš odkiaľ ? "
" Čítala som jeden článok, kde písali, že by sme sa mali chovať ako žena, ktorou chceme byť."
" Takže podľa toho ako sa správaš chceš byť alkoholička a nymfomanka ? Super budúcnosť Mici moja "
" Dik! " Nina si ale uvedomila že má pravdu . Poslednú dobu to pokašlala . A využívala chlapov. Už by vo svojom veku mohla pochopiť že iným chlapom netreba robiť tie veci, ktoré by sme najradšej robili svojmu bývalému, ktorý Vás dostal až do Klubu naivných píč. Áno, až tam skončila.
" Lulu, sme dve nešťastné svine.." smutne kukla Nina na Lulu a uvedomila si, že ju kurva miluje....a nechce ju stratiť, aj keď od toho asi nemala ďaleko...
" No to teda sme....mne nejaká stará pani lezie do kapusty a ty preťahuješ svojich kamarátov a potom sa čuduješ že sa ti neozvú, keď ich odhodíš skôr ako postcoitálnu cigaretu."
Nina milovala ich depresívne rozhovory, ktoré dokázali viesť celé hodiny. Nikdy k ničomu nedošli, len tak k ešte vačšej depke, ale to bolo jedno. Aspoň Nine to robilo dobre na duši. Ale svoju zlú náladu berie veľmi pozitívne, konečne sa u nej objavili nejaké city, to tu už dlho nebolo .Vždy chcela byť bezcitná sviňa a keď to dosiahla, prestalo ju to baviť. A tak sa vraciam k starej dobrej ( v rámci možností samozrejme ) Nine .
Snáď sa všetko vráti do normálu, snáď Nina nájde samú seba, dokáže sa vrátiť ku svojim starým kamarátom, ktorých od seba svojim chovaním odohnala...Ospravedlnenie je málo, treba zmeniť chovanie..... Snáď to pôjde, uvidíme časom....Bože ako ja neznášam túto vetu, ale občas ju treba použiť
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
drilo
17. 5.mája 2010 18:01
@Ladylebensgefahr vitaj späť ... bolo na čase
Napíš svoj komentár