Koľkokrát ste sa už rozplakali po sexe ? Koľkokrát ste v afekte povedali veci, ktoré Vás potom mrzeli ? Koľkokrát ste sa začali smiať bez dôvodu? Emócie sú kurvy, ktoré nás / podaktorých/ sprevádzajú vo všetkých situáciach / podaktorých / . Nieže by neboli potrebné, len sú občas na obtiaž. Ale aké by to všetko bolo strohé nebyť prehnaných emócii?
Nina bola veľmi emotívny človek. Kedysi. Kedysi ju rozhádzal aj škaredý pohľad, dnes ani mŕtva lastovička na zemi. Zbrzdila prúdenie emócii, ale nestala sa s nej bezcitná sviňa, ktorou vždy chcela byť. Ale zato stratila orgazmus.
Dnes pochopila, čo pre ňu znamenajú ľudia v jej okolí. Pri nich tie emócie má. Áno , vzťah s Lulu bol už opísaný veľakrát. Ale Nina nemôže za to, že Lu si v jej živote vybudovala neotrasiteľne miesto. Nech sa deje čo sa deje, nech obe spravia hocijakú kravinu, ich priateľstvo to nezničí. Majú si vždy čo povedať, a aj keď si nemajú čo povedať, majú sa o čom rozprávať. Vždy o sebe všetko vedia, a Lulu sa už dokonca naučila používať namiesto vety : "Ty si jebnutá, načo si s nim spala? " otázku : " Koľko orgazmov ? ". Nina s Lulu prežila všetky svoje lásky, temné satanské čas, kedysi boli aj punkáčky, potom hipisáčky s dredami, zažili spolu prvé opíjačky, ulievania sa zo školy, stresy s pohlavných chorôb i ocikávanie paličiek na verejných záchodoch. Absolvovali spolu prvý polostritíz pred polkou krčmy, verejnú lesby show, Luline žiarlivostné scény, hádzanie pohárov po bývalých partneroch a dokonca aj súlož v jednej posteli ( Lu súložila a Nina sa po snahe zaspať stala stojanom na Luline nohy ).
Milovala na Lu hlavne to, že bola iná. Originálna. Ženská. Veľmi ženská. Nina milovala keď boli ženy ženami, nežnými, charizmatickými, podmaňujúcimi, a chlapi chlapmi, dominantnými, ochraňujúcimi a nad vecou. A mala rada a ľuďoch jedinečnosť, a tej mala Lu na rozdávanie. Všetko čo robila, robila originálne. Ešte aj pivo pila originálne, a keď bola opitá, divne sa usmievala, viedla siahodlhé monológy plné nadávok s maznavým prízvukom a divne trasľavo tancovala. Bola to ako jej sestra, ešte aj krámy mali narovnako.
Samozrejme, boli tu aj iný ľudia, o ktorých sa dali písať oslavné ódy. Ale nik nebol ako Lulu. Ani Ňuňu, aj keď tá mala tiež veľmi podstatné miesto. Bolo to slniečko, na ktoré sa nedalo nadávať, bola to jediná osoba v Nininom okolí, ktorá sa nemenila, stále bola rovnaká. Rovnako skvelá. Boli tu aj iné ženy, iný chlapi, ktorých Nina ľúbila, ktorým verila, s ktorými rada trávila voľný čas. Ale o nikom z nich nemala potrebu rozmýšľať.
Keď stratíte nejaký vzťah, vždy to bolí. Je to ako keď sa Vám rozbije okno a v ráme vám ostanú úlomky skla. Môžte sa cez neho pozerať, ale svet nikdy neuvidíte už tak jasne, ako keď bolo okno celé. Po čase sa ten pohľad zvyknete, a časom príde niekto , kto vám to zasklí. Tak je to aj s ľuďmi. Keď niekoho stratíte, ostane Vám diera. Príde síce niekto, kto Vás opraví, ale po niektorých ľuďoch tam aj tak ostane jazva. Keby s Nininho života Lulu odišla, Nina by nikdy nenašla takého dobrého sklára, ktorý by to dokázal spraviť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár