- Mysliš si, že umrela ?
- Nie , len spí.
- Ako vieš že len spí?
- Dýcha.
- Ako vieš že dýcha ?
- Bože, mama, nedavaj mi take prijebané otázky, asi preto, že sa jej dvíha hruď, nie ?
- Aha, no, budem ti veriť.
- Musíš. Mam pocit že ide vracať.
- Ja mám pocit, že už vracala.
- Páči sa mi, že aj keď ide vracať, vyzerá tak štýlovo.
- Vyzerá ako kurva, čo je na tom štýlové ?
- Mama , ty nevieš čo je dobré....
Nina otvorila oči. Kľačala nad ňou jej mama a mladšia sestra. Práve sa hádali o tom, ktorému partnerovi patrila ta biela košeľa, momentálne celá obliata vínom. Mala pocit, ako keď vám na hlave vybuchne kilo dynamitu. Kvalitného dynamitu. Včera to asi prehnala. Pozrela sa okolo seba, všade boli prázdne fľaše od vína, cigaretové ohorky, stále zapnutý notebook so správou od Klauna. Asi zaspala. Na podlahe.
Mama zo sestrou sa ešte stále hádali, tak si nevšimli, že Nina pomaly vstáva a ide dostať zo seba zbytok včerajšej traumy.
Je zvláštne, ako dobre dokáže byť na duši, keď zo seba vyvraciate obsah žalúdka. Zmes alkoholu, tráviacich štiav a nadbytočných myšlienok sa dostane do záchoda, vy jej zamávate a pošlete napospas potrubiu, ďaleko od vás. Fakt to pomáha, aspoň Nine to vždy pomáhalo.
Sadla si vedľa záchoda, oblapila si rukami kolená a začala sa smiať. Úprimne, veselo, tak vnútorne. Nahlas. Aby to počuli všetci.
- Nina ? Si v poriadku?
- Som, prečo by som nemala byť ?
- Vyzeraš ako mŕtva. A smeješ sa ako nepríčetná.
- Je mi fajn. Už je mi fajn.
- Mala by si o sebe popremyšlať. Daš si kávu alebo whiskey?
- Už len kávu, mama, ja už len kávu....
Po jednom dni len na káve Ninina mama uznala, že abstinencia sa jej nehodí, je protivná a zavadzia jej v kuchyni. Chcela ju donútiť, aby si dala aspoň svoju obvyklú dávku vína, ale Nina odmietla. Mama rezignovala a dala si preventívne dva ibalginy, vie aká vie byť Nina protivná.
Bolo jej fajn. Tak zvláštne fajn. Krátky spánok na podlahe ju zázračne oddýchol a ona mala síl ako už dlho nie. Zobrala si notebook a prečítala rozhovor s Klaunom. Aj on bol včera opitý, ale ich rozhovor mal taký triezvy zmysel. Bavili sa o všetkom, smutnom aj veselom, ako vždy. Mala rada ich rozhovory. V akomkoľvek stave.
Za dva dni vyráža na alkoholom opojenú túru za priateľmi. Bude s Klaunom, Elfkou, Lulu, Klaunom a ostatným zvieratkami. Od radosti sa balí už dnes. Nevie na čo, ale zabalí si aj korzet a podvazky. Keby náhodou.
Nakoniec ich nevyužila. Nieže by nebolo kedy. Ona nechcela. Vzbudzovalo to v nej zvláštnu hrdosť na samú seba.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár