Nina mala včera veľmi dôležitý rozhovor s Klaunom. On vlastne ani nebol taký podstatný( mám na mysli rozhovor, nie Klauna, samozrejme ) ako bolo významné to, čo po tom rozhovore Nina pochopila. Pochopila, že je desne hlúpa.
Hlúpa, hlúpa, hlúúúúúpa piča. Presne tak, ako jej to Konštruktér už roky hovorí.
S Klaunom riešili to, prečo sa obaja boja svojho šťastia. Prečo si ho dobrovoľne, s plným vedomím ničia a bránia sa mu. Nie je rpedsa normálne hľadať v rozpráveke plnej víl, šašov, princov a dobrých kráľov dookola zlodejov, banditov, promiskuitných cvičiteľov koní a hladných drakov.
Obaja sa majú fajn. Maju milujúcich partnerov ( Klaun dokonca viacerých, v podstate ), ktorých milujú, majú skvelý sexuálny život, majú istoty na najbližšiu budúcnosť a usmievajú sa. Je im proste obom fajn. Ale aj tak ich stákle niečo sere. Stále dookola. Ich vlastné šťastie ich sere.
Nina Michala miluje. Aspoň tomu všetko nasvedčuje.O tom ale už všetci viete. A viete aj o tom, že je jebnutá. Že sa bojí toho, čoho sa báť nemusí. že každou pochybovačnou myšlienkou narúša Michalovú snahu o jej priazeň. O dokázanie jeho lásky. Aj ona to vie. A už vie aj prečo. Včera pochopila, že podstatou každého vzťahuje je viera. Treba mu veriť. Vzťahu, nie partnerovi. Samozrejme, že aj tomu, ale teraz myslím dôveru ako trochu iný pojem, týkajúci sa viac Vás ako toho druhého. Musíte veriť tomu, že veríte. Nina neverila. Sebe. Michalovi totiž verila. Skoro všetko. Okrem toho, že ju dokáže milovať a že je pre neho tá pravá.
Nebola to Michalova chyba, to vôbec nie. Bola to Ninina chyba. To jej povedal aj Klaun. Po toľkých fackách a nelásky čo do života dostala, sa vlastne nie je ani čomu diviť. Neverila, že ju chlap ako Michal može milovať celú, presne takú aká je, aj nenamaľovanú, tučnú, strapatú a hanblivú pri sexe. Nieže by nikdy nemala pocit, že ju niekto miluje. Len ju ten pocit proste sklamal, zistila, že to nie je láska, o akej sa píše, preto teraz čaká na zdrvujúcu ranu, ktorá zo sebou prinesie podobné vytriezvenie ako v minulosti.
Nina vie, že Andrej ju miloval. Aspoň zo začiatku áno. Škoda, že viac ako ju miloval svoj orgazmus a sexuálne dobrodružstvá. Stále jej síce každý druhý deň napíše, že ju miluje a navždy milovať bude, ale Nina vie, že vlastne miluje len je vagínu a že má plné vajcia. Toto nie je láska.
Aj Igor ju asi miloval. Ale len preto, že vyzerala ako vyzerala, že ho ľubila svojimi 6tkami prsiami aj keď bol od nej o 15 rokov starší a za rok spoločného života nechcel ani raz sex. Vlastne ani ona. Ale to je jedno, ani toto nebopla láska.
A
j Marek ju miloval. Ale len keď bola ticho a bola doma. ten totiž najviac miloval jej psa, jej rodičov a ich nedeľnú polievku. Miloval ich rodinu, a v tejto láske Nina bola tiež len okrajová postavička.
Tiež to nebola láska.
Ani ostatný nemali s láskou nič spoločné. MOžno by aj mali, keby Nina ich spoločnému vzťahu verila. Teraz sa to už nedozvie, a asi ani nechce.
Kedysi veriť mohla, ale nechcela. Teraz veriť chce, ale nemôže .
Ale bude sa učiť. Chce sa učiť, chce aby to bolo všetko fajn.
Klaun je na tom podobne. Má to čo dávno chcel, ale bojí sa toho dotknuť, aby sa mu to nerozpadlo pod prstami a zase o to neprišiel. Nina má však pocit, že toto jeho šťastie je s nerozbitného materiálu. Ale ani ten nemá večnú záruku.
V každom vzťahu si treba udržať psychickú rovnováhu. Do každého treba ísť s čistým šťítom, bez klamstiev a zatajovania. Inak vzťah nemá zmysel. Klamať by sme si nemali predovšetkým my,sami v sebe, treba si dopredu vedieť vyhodnotiť vlastné smerovanie. Inak je to všetko v riti.
A netreba sa báť. Nie ako Nina a Klaun, ktorí si vlastne šťastie ničia katastrofálnymi scenármi a potom vypisujú svoje rozdrvené bolestné myšlienky do týchto trápnych blogov. A potom sa čudujú, prečo ich považujú za bláznov.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár